mám 18 rokov a začiatkom mája som začala brigádovať je to moja prvá brigáda. Robím v krčme. Prvé dni boli hrozné, už som to chcela vzdať ale rodičia ma presvedčili nech to ešte skúsim, ostala som. Ale stále mám pocit že som si nezvykla nenávidím to tam. A pritom nemám ani neaký konkrétny dôvod. Majiteľka je moja rodina takže je ku mne veľmi milá, zákazníci sa správajú dobre, ked nemám čo robiť môžem sedieť a robiť čo chcem ....vždy si toto hovorím že to mám dobre a stále sa nemôžem prekonať. Kamarátka hovorila že to nie je vôbec zlé, že mohlo byť horšie že ona by to chcela robiť a ja to všetko chápem ale aj tak plačem pred tým ako tam mám ísť. Zdá sa mi že sa okolo toho teraz točí celý môj život. Ked tam nie som tak rozmýšľam že sa tam budem musieť vrátiť. Veľa mladých ľudí v mojom veku brigádujú a sú radi že majú robotu že si niečo zarobia. Rozmýšľam nad tým že takýto život nechcem žiť nenávidieť svoju prácu. Viem že môžem byť rada že neakú vôbec mám a že som možno nevďačná ale veľmi negatívne pocity to vo mne vyvoláva že sa život skončil a nič už nemám pred sebou. Nemám žiadnu blízku osobu ktorej by som sa zverila. Ku komu by som sa rada vracala z tej práce ktorú nenávidím. Prídem domov ľahnem do postele a nech som akokoľvek unavená vždy vstanem medzi 5 a 6 aj ked môžem spať do 8. Zobúdzam sa so strachom že zase tam musím ísť. Musela som sa už niekomu vyspovedať.
Život skončil
ja sa do svojej prace "tesim" tak ako ty, v nedelu uz mam skoro krce, ked sa musim vratit, ale tak nie vsetci mozme zit ako Paris Hilton zial, idealne by bolo casom si najst neico co by nas apson trochu bavilo
Zamysli sa, prečo tú prácu nenávidíš. Ten dôvod je dôležitý, až tak by som hádam niečo poradila.
Inak, akú školu navštevuješ, plánuješ aj VŠ? Prečo by mal tvoj život skončiť pre jednu krčmovú brigádu?
Tvoje pocity su normalne. Vyhodu mas v tom, ze je to len brigada, teda si zarobis nejake peniaze a tym to pre teba skonci. A mozes to brat ako impluz k tomu, ze sa zamyslis, co by si rada robila v zivote, co by ta bavilo alebo aspon neotravovalo a zamerat sa na to, aby si si nasla taku pracu. Nie kazdeho praca bavi, je vela cinnosti, ktore vykonane jednoducho musia byt, aby tato spolocnost fungovala. Tym chcem povedat tolko, ze si treba najst aj nieco popri praci, zaujmy, cinnosti, aby sa mal clovek na co tesit.
Nuz, nikto sa o teba nebude starat do konca zivota. Musis sa postarat sama, pracou. Vola sa to zodpovednost. Niekedy moze strasit. Ale tak to je. Rano vstanes, ides do prace, vratis sa z prace a druhy den to iste. Chvalabohu za vikendy. To su dni, kedy zmenis cinnost na to, co TY chces. Konicky. Tak si nejaky najdi, aby si sa mala na co cely tyzden tesit.
A nikdy v zivote, v ziadnom veku nie je neskoro skusit nieco nove, vybrat sa inym smerom, najst inu pracu, zmysel. Tak nezufaj. Nie je to az taka katastrofa. Treba prekonat lenivost a pohodlie, potom ti bude sveta zit :)
