ani neviem prečo tu píšem, proste potrebujem sa vykecat, som už 4 roky bez vztahu, budem mat 29 rokov, predtým som mala dva dlhšie vztahy, s jedným chlapom som sa začala stretávat, ale zistila som že ma klame tak som ho nechala. Veľmi mi chýba vztah a už som fakt bola dlho sama. Mám veľa kamarátiek, aj kamarátov, som obľúbená v kolektíve, vyzerám dobre, nie kvôli tomu aby som sa nejak povyšovala, mám dobrú prácu, nie som domased, víkendy trávim vonku, majú o mna chlapi záujem, ale ako to už býva, tí ktorí chcú mna, tých nechcem ja, proste beriem ich ako kamarátov, nie som zaľúbená a to sa nasilu nedá. Priznám sa, som náročná vo výbere partnera, nemyslím výzor, ale musí tam byť nejaká tá chémia, a spoločné záujmy, inak si myslím, vztah fungovať nebude. Ja ani neviem, kde mám spoznať nejakých ľudí, pretože aj ked sa vyberieme vonku všade samé páriky, alebo mladí chlapci, ale takí tí 30-tnici sú už väčšinou zadaní, alebo sedia doma....skúšala som zoznamku, ale to je proste už choré, ľudom ide len o sex, alebo samí primitívci s prepáčením. Naozaj, už som veľmi neštastná kvôli tomu, že som tak dlho sama, tak mi chýba partner, so všetkým čo k tomu patrí, a hlavne ked sú teraz sviatky, ide leto, rada by som išla s niekým na dovolenku, trávila pekné chvíle, ale nie je s kým. Prosím poradte, čo mám robit, viem že to príde ked to človek najmenej čaká, ale ubehnú mi najlepšie roky, a už je fakt čas, lebo štyri roky je veľmi dlhá doba. DAKUJEM.
4 roky sama, som nešťastná
mojpohlad-mas uplnu pravdu,
aj ja som si dlhe roky namyslala ze nie je mi sudene, nie je mi sudene, vsetci maju niekoho a ja nie...k comu to bolo dobre?! ze ked som konecne stretla uplne super chlapa tak śom sa hned zacala stresovat ze on ma urcite zajacie umysli a vykasle sa na mna a bla bla, a co sa nakoniec stalo? privolala som si to sama-zas zdrhol a ja som fnukala do vankusa...
clovek je strojcom svojho osudu-je to tak, ci sa vam to paci alebo nie...a cim si to skor uvedomite , tym lepsie pre vas...ja som sa jedneho dna rozhodla pre pozitivizmus, byt vdacna za to co mam...je mi lahsie na dusi, na srdci, vsetko ide hned lahsie a citim sa o 100% lepsie! na svete je tolko ludi a hoci mam 27 a som sama, neverim ze tam nie je aj niekto pre mna a pre vsetky z nas!
a co sa tyka toho stereotypu o muzoch po 30ke...ano je to tazsie najst "normalneho" chlapa po 30ke, lenze stale je ich tam viac ako dost...casi kedy vsetci sa zeni okolo 25ky su uz davno prec. Ludia su "mladi " a bez zavazkov dlhsie.Kedysi sa vacsina zien hrnula do svadby a deti okolo 25 a skor...80%mojich kamaratok je slobodnych a bezdetnych-vela ma priatelov a o svadbe nechce ani pocut...tak udrzujme paniku-lebo to nam isto pomoze...
Tvrdia to preto, lebo stretli za svoj doterajsi zivot velmi malo chlapov (vzhladom na to, kolko ich na svete existuje) a neboli podla predstav.
A kvoli tomu automaticky tieto zeny vyvodzuju ze cela muzska populacia po 30 sa sklada len a len z nevhodnych muzov ktore oni doteraz stretli :)
Je to hlupe a zaslepene videnie sveta a presne toto im sposobuje ze to zvaluju na osud, nic s tym potom nerobia a upadaju do apatie-rezignacie :)
Druha cast problemu je ta, ze aj ked nahodou niekoho suceho stretnu, odradia/odplasia ho svojou psychickou nepohodou/zatrpknutym myslenim. Clovek jednoducho musi byt v pohode a uvolneny. Kto by sa predsa chcel stretavat s niekym novym z koho citit ze nieco nie je OK ? Je to krute ale clovek si nesmie svoje problemy nechat prerast cez seba tak, ze ho vystavia psychickej nepohode ktora ho sustavne zoziera. To sa potom odrazi aj na jeho chovani a konani. Jasne, kazdy ma problemy a obcas sa citi na hovno. To je OK. Ale po nejakej dobe by to malo pominut a clovek by sa mal opat z niecoho tesit. Ak to nepominie a trva to dlhu a konstantnu dobu, je to uz vacsi problem ktory je nutne riesit asi s odbornou pomocou.
Trocha off topic. A mozno ani nie :) Naozaj nerozumiem jednej veci. Potvrdilo sa mi to aj v tejto debate. Nechapem preco tolko ludi tvrdi, ze chlapi cca okolo 30 (a po tridsiatke) su bud machovia alebo mamickini maznacikovia alebo divni. Sam okolo seba mam kopec single chlapov po tridsiatke a su uplne normalni, maju kopec zaujmov, je s nimi sranda, su spolocenski, maju dobru pracu. Podobna logika plati aj opacne, pre zeny. Podla mna vek nie je naozaj rozhodujuci. Vidim to aj vo svojej rodine, bratranci/sesternice sa zenili/vydavali daleko po tridsiatke. Su plne normalni, mili ludia. Dnes je nejaka divna doba, mam taky pocit, ze to zoznamovanie ide akosi tazsie ako nasim rodicom popripade starym rodicom. Lea321, neries teda, ze mas uz 29, mysli pozitivne, resp. sa snaz nepripustat si samotu. Viem, je to tazke, ale cloveka to nici a vnutorne zoziera. Poznam to z vlastnej skusenosti. Minimalne ti to nepomoze v tom, aby si nasla toho praveho... Drzim palce.
Zaujimava diskusia medzi 2 prudmi a sice medzi tymi, co staci, aby sa presli po ulici a hned maju na napadnikov ajajaj a tymi, kt.su same. Tiez patrim do druhej skupiny, cize Lea viem Ta pochopit.
Taktiez, ako tu uz bolo napisane, som si od ludi, hlavne co ma nepoznaju, vypocula, ze nech znizim naroky. Hmmm - ked znizim naroky, tak to uz rovno mozem obchadzat utulky alebo domovy pre bezdomovcov :o), pretoze ja si nemyslim, ze mam vysoke naroky. A jasne - viem, ze keby sa navleciem do hocicoho s vystrihom po pupok a plus suknu po boky, tak hned by som si mohla vyberat, ale proste nechcem ist proti svojmu presvedceniu a tak som za uplne obycajnu babu, kt. sa lahko strati v dave a teda obcas sa citim, ze na Slovensku som snad pre chlapov neviditelna :o). Cize je mi jasne, ze vzhlad dnes hooodne zavazi :o).
A chapem, ze su tu reakcie, ze treba chodit do prostredia, kde su nove tvare atd., a v suvislosti s mojimi zaujmami i chodim, ale zvycajne sa tam stretnem s mladsimi odomna. Cize preto suhlasim s tym, ze asi niekomu je to sudene a niekomu nie.
Ale Lea nezufaj, 29 rokov nie je az take zle, sice z vlastnej skusenosti viem, ze nezadanych a sucasne normalnych a zivotaschopnych chlapov po 30tke je pomenej, zvycajne su to bud machovia, ktorym ide len o jedno, alebo mamickini chlapcekovia, kt. by sa i osamostatnili, ale proste chyba im k tomu niekto, kto sa o nich postara (ved co robit po mamahoteli, doma nemuseli robit nic a zrazu sa od nich nieco vyzaduje), ale fakt ze obcas sa najdu i taki. Je ich ako safranu ale su i taki, ale neviem Ti odporucit, kde je ich koncentracia vyssia, ako som uz napisala, zvycajne stretavam mladsich odomna:o).
Alonegirl..ja mam 32 a tiez som bez partnera, no nezufam..
a verim tomu, ze laska vola lasku,..ako vravim, treba byt trpezlivy, laska existuje v nekonecne vela podobach a je len na nas, ci su ju vsimneme..
ja som napr. vcera mala taky spiritualno vesmirny zazitok s hudbou, ked som si hrala na gitare, ze som si vravela..toto je skutocna laska..moje telo bolo nou zaplavene este cele hodiny po hrani.
ano momentalne na tu partnersku i sexualnu pockam...
takze cielene cakat na tu partnersku a vsimat si kazdy nedostatok, neuspech v tvojom snazeni, nie je isto ucinne..
tiez som toho nazoru, ze tomu obcas treba aj dopomoct v zmysle, ze len sami mozme zmenit to co chceme naozaj, skutocne zit..takze ak si z maleho mesta, nedajboze dediny, kde kazdy pozna kazdeho uz od mala, tam sa tazsie najde to co hladas...a preto, ak si mlada /co si/ a nemas zaväzky..treba ist skusit stastie do zahranicia..alebo stacia Cechy trebars, ci nase hlavne mesto..
viem, ze to nie je jednoduche, vydat sa niekam inam, sam, ale myslim, ze aspon to skusit, stoji za to.
Alonegirl na každého platí iné, každy máme nejaky osud alebo neviem čo to je, tých čo majú nejaké boliestky musime potešiť aj ked to niekedy nepomáha aspoň sa niekomu vyrozprávajú a je im o trochu lahšie. Ked sa nikoho nedarí najsť musíte žiť tak ako sa dá
to su blbosti co tu pisete ze na kazdeho caka laska a niekto kto ho bude milovat. Tiez som sama a mam 30 rokov. Verila som aj v to pozitivne myslenie a nakupila knihy o pozit. mysleni aj videa pozerala na youtube. Ziadne afirmacie nepomohli. Stale som dufala a riadila sa tymi odporucianiami a hovno. Ked niekomu nieje sudene mat lasku tak mu nepomoze ani pozit. myslenie. To su dristy. Ja som sa snazila, zacala som sa pekne obliekat, licit, chodit ku kadernicke, usmievat sa a stale nic. Nikto normalny neprejavil zaujem len taky stroskotanci a stari zanedbani mladenci. Ti normalni akoby hluchi slepi chodili.
Lea..a toto si uz skusila..?
hlavne je nestracat nadej, vsetci si zasluzime lasku - ci davat ci dostavat.
napis si na papier, ako by mal tvoj priatel - partner - milenec- muz vyzerat, vsetko tak ako to citis..
treba tomu verit, ze niekto milujuci pride do tvojho zivota.
tiez si pred spanim opakuj afirmaciu -
napr. zasluzim si prijat lasku, rovnako chcem lasku davat..
som otvorena laske..
som pripravena do svojho zivota vniest lasku.
alebo som ochotna zmenit sa a konecne prijat do svojho zivota lasku..
cloveka, priatela etc..
mas vela moznosti, ktoru z nich si vyberies, je na tebe..
mozno to znie blaznivo, samansky, akokolvek,..
laska vola lasku..
som si ista, ze sa tvoj stav samoty zmeni...nebude to zo dna na den, treba byt trpezlivy /to je presne to, co potrebujem trenovat aj ja - trpezlivost :)/..
budu lepsie aj horsie dni, no ako som vravela na zaciatku, netreba to vzdat.
a zalezi len na Tebe, na Tvojich predstavach, myslienkach, ktore mas
