Hmm. Chcem sa opýtať jednu vec. Trpím anorexiou uz dva roky mozno dva a pol a nejak v poslednom čase som sa začala nejako dávať dokopy. Aspoň sa snažím. Niekedy som jedla raz denne nejaké úplne light jedlo napríklad len zeleninový šalát. Teraz jem poctivo tri krát denne aj keď vačšinou len nejaké somariny a stále to isté dookola no je to strašne ťažké a čím ďalej tým viac sa cítim horšie hlavne psychicky niekedy. Mám 19. Bola mi ponúknutá návšteva psychiatričky. Vraj sa mozem rozhodnúť lebo vraj mi psychológ uz nedokáže az tak pomôcť, ze mi vraj treba psychiatra. Ale ze je to na mne. Nie kvoli liekom llen vraj kvoli prístupu a celkovo. Vraj tam mozem príjsť na rozhovor alebo čo a potom sa rozhodnúť či chcem tam chodiť alebo nie. No a ja práveže neviem. Lieky brať žiadne nebudem! Len...neviem bojím sa tam ísť. A ja ani vlastne neviem čo mám od toho oćakávať alebo čo bude odomňa očakávať. A vlastne neviem či s tým všetkým okolo jedla chcem naozaj skoncovať. Lebo raz som naladená že áno a iný raz mi to úplne vyhovuje to jedenie a nejedenie a tak. Som trochu v koncoch. Snažím sa nejako sama dávať dokopy ale ja vlastne ani neviem či to naozaj chcem. Lebo...mám niekedy pocit ze mi to z istej stránky vyhovuje. Ja sa nejako bojím s tým niećo robiť. :/
Psychiater, liečba... áno alebo nie?
Psycholog ta posiela k psychiatrovi asi preto, ze sa chce zbavit zodpovednosti, okrem toho asi aj preto, ze psychiater by ti isto napisal aj lieky. Vies, psychiatri su zvyknuti na vselico, lebo s tym prichadzaju do kontaktu kazdy den. Pre nich nie je problem riesit alkoholikov, schizofrenikov, samovrahov.
Taky psycholog moze mat z teba aj strach, pravdepodobne ma obavy o tvoj zivot...
Ahoj,liecba u psychiatra je dlhodoby proces a musis byt hlavne silno motivovana a suhlasit s celou liecbou a byt odhodlana a silna.Lieky su takmer samozrejmost,ja som ich odmietla,ale vraj perfektne vykriju obdobie depresii,uzkosti,nenavisti,nechuti k samej sebe a popritom si jednoducho lepsie ustrazis ten denny jedalny rezim,nakolko vsetky tieto choroby su len v nasej hlave a vacsinou preto ze nas nieco asi trapi.Liecbu u psychiatra som ukoncila a liecim sa sama a takmer uspesne,ale asi je to skor ojedinely pripad.ten doktor ti vie vo vela veciach poradit .. zaklad je chciet,pisat si kazdy den dennik jedal-vsetkych ,vsetky jedla si planovat,nemat vycitky,jedlo si dovolit,zvazit co je normalna porcia(napr.skolska jedalen) a co nie (pol rozka).3x denne hlavne jedlo ! cely tanier ! da sa k tomu pomalicky dostat.A potom sa nevzdavat ,ked mas tazsie dni ,jednoducho nie sme dokonali ,musis si odpustit a zase zabojovat.Urci si priority,napis si zoznam veci,preco chces byt zdrava...co je na tom uzasne,ze chces mat deti,nebat sa s priatelom ist na veceru,neklamat rodine,ze chces byt vysmiata,ze chces mat krasnu postavu,zdrave vlasy,nechty .. cokolvek.ze chces este dlho zit ! Treba na to vela sil,je to tvoje zivotne poslanie nad tou chorobou vyhrat.Uvedom si mozno preco to robis , ze je uzasne sa najest, ze je to zdrave.Ze ludia ta budu mat aj omnoho radsej lebo sama so sebou budes spokojnejsia ked prestanes bojovat s jedlom.psychiater ci nepsychiater,silu musis najst v sebe.Zacni hned,vyposvedaj sa kamaratke,mame a podme :-)) Prajem ti vela sil
