V minulosti som sa občas cítil mimo, z ale tak nejak som to prisudzoval puberte, neskôr novej škole a čakal som, že sa to zlepší ale mám pocit, že sa to nezlepšuje.
Niekedy sa cítim hrozne, hlúpo, neschopne, škaredo a pomalo a včera som reval len tak a človek by nemal revať pred spánkom to nie je normálne.
Keď nie som sám tak som v pohode, ale neviem či to len nepredstieram či som si len tak hrozne nezvyol na to, že nemám byť smutný medzi ľuďmi lebo potom na to poukazujú a ja sa cítim ešte horšie ale neviem, pretože sa bojím, že to len predstieram kvôli pozornosti alebo niečo.
Ale nechcem ísť k psychológovi pretože čo ak zistí, že mi nič nie je a čo ak zistí že mi niečo je ? Už aj tak som stále sám a neviem si nikoho poriadne nájsť a čo potom keď budem človek čo chodí k cvokárovi a nechcem o tom povedať ani rodičom ani kamarátom, nechcem aby sa ma niekto pýtal prečo, lebo aj neviem prečo.
Ale viem sa smiať, keď vidím neičo smiešne, som schopný sa zasmiať len niekedy je možno toho na mňa veľa alebo je to len dlho.
Cítili ste sa niekedy takto ?
