Mám priateľa takmer pol roka, zo začiatku všetko klapalo na 150%, bolo to skvelé, avšak.. Poslednú dobu, mi už strašne začína vadiť:
za 1. stereotyp vo vzťahu, každý deň je na 95% rovnaký
za 2. priateľ je vkuse unavený, keď príde domov z práce, stále by len ležal (ja tiež chodím do práce, avšak ja nemám potrebu po práci ležať, potrebujem aktivitu), nechodí ani von so svojimi priateľmi - ani ja, a aj to mi už chýba
za 3. čo mi asi najviac začína prekážať, že nemám čas na seba, svoje koníčky, aktivity (každý deň sme spolu), a jemu vadí, keď idem od neho domov podvečer s tým, že som ako malá (pritom vstávam skoro ráno do práce, a potrebujem byť aj chvíľu sama - nevie to pochopiť)
za 4. tiež vec, ktorá mi už veľmi prekáža. Ak mám povedzme ja nejaký problém, a poviem mu o ňom, v 90% prípadoch mi na to napíše/povie: moje chúďa, dobre laska, atď. proste žiadna snaha pomoci s riešením
za 5. súvisí s názvom témy.. používa už až príliš sladké slová. zo začiatku sa mi to páčilo a imponovalo mi to.. ale teraz. v úplne každej správe/vete, ktorú mi napíše/povie, používa samé také sladké výrazy (láska, moje, zlatko atď).. Proste sa mi zdá že to až príliš preháňa, a takisto sa nevie so mnou normálne niekedy rozprávať. Keď si s ním píšem hodinu, hodinu píše aká som úžasná, že som láska, atď atď, a už ma to prestáva baviť. Mám pocit, že niekedy je menej viac, a mohol by sa trochu krotiť. CHcem sa s ním o tom porozprávať a povedať mu tieto veci, no neviem ako, nakoľko je citlivý a nechcem mu ublížiť. No ak to nebudem riešiť, asi už čoskoro vybuchnem.
Vás sa chcem spýtať, aj Vám by vadilo niečo z toho čo som vypísala, ako by ste to riešili?
Ako by ste začali rozhovor ak by ste to mali s priateľom vyriešiť, no vedeli by ste že je až moc citovo naviazaný?
Ďakujem za všetky príspevky
