Pozitívny skríning na Dow.syndrom

adam nie vždy je to tak ako ty píšeš.Poznám dievča,od 14tich je ochrnuté,je na vozíku..dokončila výšku,každý týždeň sama odšoferuje z Nových Zámkov do BA a naspäť,má tam dobrú prácu,viem,že chodiť už nikdy nebude ale musela sa s tým zmieriť a žiť dalej...ale tak každé postihnutie je iné a inak sa s tým žije..dakujem za tvoj názor,ale je to len a len na mne ako sa rozhodnem.

Máš aj inú možnosť - a to na odber neísť a rozhodnúť sa prijať dieťa, nech už bude zdravé alebo choré. Veď je to dieťa, človek neoceniteľnej hodnoty, Tvoj synček alebo dcérka. Tie testy Ťa môžu ešte len viac zneistiť a navyše, nie sú 100%-ne spoľahlivé. Známym sa tiež malo narodiť dieťa s Downovým syndrómom a majú zdravú dcéru. A to nie je jediný prípad zlej diagnostiky.

Je mi ľúto Adam, že všetky Tvoje životné skúsenosti v súvislosti s Tvojím postihnutím Ťa doviedli až k tomu, že si myslíš, že si menejcenný a že by bolo lepšie, keby si sa nebol narodil. Je dobre, že Ťa mama vynosila a porodila, že sa o Teba starala, že máš rodičov, ktorí Ťa ľúbia. Keby Ťa odvrhli potratom, bolo by to zabitie. Nemôžeš radiť tehotným mamičkám také niečo, čo zraní ich psychiku a zaťaží svedomie. S takýmto rozhodnutím a vykonaným skutkom budú musieť žiť ony, a nie Ty. Máš ťažký život, ale život mnohých žien trpiacich postabortívnym syndrómom nie je o nič ľahší. Veď každá žena je povolaná život svojim deťom darovať, a nie ho brať.

choď na tie testy !!! choď !!!

ak budeš mať choré dieťa, daj si ho zobrať. Viem o čom hovorím. Sám som prekonal DMO a mama si ma nechala. Ale každý deň musím prekonávať kopec ťažkostí, ktoré si zdravý človek neuvedomuje. Od zvedavých pohľadov ľudí, deti sa za mnou obzerajú, napodobňuju moju chôdzu, ako mi robia problémy budovy ak nemajú bezbariérový vchod, ako ma nikto nechce zamestnať, hoci som vyštudoval VŠ . A ani sa nečudujem načo by sa zamestnávateľ zaťažoval. Ono nie je jednoduché každý deň pozerať na človeka, ktorý výrazne kríva. Ten človek musí byť psychicky silný a vedieť sa odosobniť a brať ma ako zdravu osobu. Potrebujem vo veľa veciach pomoc...nebudem to rozpisovať. Z jednej strany som rád, že nie som na tom horšie ( aj ked stav sa vekom zhoršuje a bojím sa, že raz budem na vozíku ) ale na druhej strane veľa rozmýšľam, prečo práve ja, že chcem byť zdravý :(
Ak ti niekto povie, že sa dá s postihnutím vyrovnať, nie je to pravda. Nikdy sa to nedá. Nie som ani ženatý. Mal som dve zdrave priateľky, ale nechceli sa viazať. A viem prečo...a postihnutú nechcem. AK sa nenápadne obzerajú ludia po mne, čo by robili po dvoch takých.

A to nehovorím, čo si moji rodičia vytrpeli. lekári, rehabilitácie, kupele, ten pocit ked išli so mnou ako deckom po ulici a kukali ludia po nás...síce všetci sa tvárili nenápadne.

kupele su kapitola sama o sebe...rodičia v tom čase nesmeli chodiť s deťmi...ja som reval za mamou ..to správanie sestier k chorým. ako ich nekrmili, neprebalovali...

Downow syndrom ( ja ho nemám našťastie ) kým je dieťa malé si povieš nič to. Vychovám to. Ale ono to dieťa narastie. Bude mať aj 20 rokov a viac. možno bude silné a jedovaté. Videl som v kupeloch také. Sestre švihli raz dva jednu. Ako ho zvládneš ? Nekaz si život. Budeš musieť byť doma, ani do roboty ( hoci teraz si to neuvedomuješ ), tie pohľady ľudí na Vás, celý život mu budeš musieť byť nablízku, oporou, pomáhať. Možno krmiť, prebalovať..to teraz sa nedá určiť, ale možno...a nikdy sa skutočnej lásky nedočkáš. Tí ktorí maju postihnuté dieťa a hovoria, že kolko lásky im to dieťa dáva, ako sa zmenili oni sami, klamú. Klamú sami seba. Aby mali ten osud znesiteľnejší. Milion krát by radšej chceli zdravé dieťa. A ten život dieťaťa nebude stáť za nič. Len a len trápenie..aj ked navonok bude usmievavé , ale ak bude aspon trochu vnímať, bude vo vnutri trpieť.
Vedel by som tu písať o tom litánie, ale nechcem. Určite sa nájdu pisatelia, ktorí ma odsúdia za to čo píšem...ale kto nie je v koži postihnutého, nepochopí. Rád si vymením na jeden jediný deň osud s niekym zdravým, aby to pochopil.

AK bude to dieťa v tebe choré, nenič si život, môžeš mať ďalšie dieťa - zdravé,

chod sa poradit to urobis najlepsie :) myslim, ze si sa rozhodla spravne

Urcite chod na tie testy.mat postihnuye dirta znamena mat odebany zivot a si mu podriadena ty a cela rodina aj kef vela milosrdnych klamstiev budes po ut ze kolko lasky ti daju atd.Prefid tragedii chod na testy ak si mlada este mozes rodit aj drhy krat radsej dva potraty a zdrave dieta ako chote dieta a odebany zivot s obmedzeniami o tom nehovoriac zr manzel zenu s postihnutym dietatom vo vacsine pripadov skor ci neskor opusti lebo chce may pohodlny zivot s peknou zenou a zdravym potomkom.

hmm tak to neviem či dodržala termín,krv mi brali v 15.tt...ale už som sa rozhodla,že nepôjdem na ten odber a skúsim ešte nejakého iného odborníka..a možno by som mala zmeniť aj svoju gyn. :P

v 13 tt je prave screening zamerany na downov syndrom, ked ten vyjde ok, ostatne je uz doplnkove, sa cudujem, ze ti ho nerobili

tak to si este mlada, dr. dodrzala termin, kedy mali brat krv presne? mne vtedy dr,. vysvetlovala, ze sa to musi brat presne v dany týžden, inak hned su vysledky ine, neviem, aby si nemala nejake problemy pri odbere plodovej vody, keby si mala riziko 1:5 tak nepoviem, ale toto nevyzera, ze by si mala mat postihnute dieta

27 rokov budem mať v máji,doteraz žiadne problémy neboli,nemáme v rodine žiadne postihnutia. Minulý týžd.mi došli tie výsledky,predtým mi nič nerobili.

1:180 je skoro ziadne riziko, podla mna cakas zdrave dieta, inak neviem, ci o tom vies, ale riziko davaju uz aj ked je zena po 30tke, uz aj tam ti capnu, ze mas riziko, nie si nahodu starsia? a co skrining z 1 tt? meranie nosovej kosti a stehennej? aj podla toho urcuju pravdepodobnost