Panicky strach z rakoviny

ale zmenila som aj zamestnanie,doteraz som mala viac pohybu,teraz pol roka mám sedavé zamestnanie,tak neviem,či to nemože byť aj tým,že nemám skoro žiadny pohyb

ja som začala užívať zelený jačmeň na detoxikaciu..nemože to byť ako vedlajší účinok?

Az vyse 1/4 ludi zomiera na rakoviny rozneho druhu.
Rakoviny su vysledok zamoreni rozneho druhu, ktore zmenia zdrave bunky na mutacie(mutagenne a karcinogenne latky), a niektore z nich su bujnejuce, tj rychle sa rozmnozujuce nefunkcne =rakovina.
Vyhybanim sa zamoreniu a odmorovanim si tela roznymi enzymami, absorbentami a pripadne branim aj latok co priamo adresuju rakoviny(citotoxicke) sa clovek moze ucinne branit.
ZXopakujem bezne, co by si mal kazdy doplnovat, lebo sa to tyka aj obrany oproti rakovinam a to je
selen, jod, zinok, vitaminy C E D-3 a K-2, tiez mikrovlakniny a probiotika.
Hromada roznych antioxidantov tu tiez znacne pomaha.

Na margo strachu, na cievne choroby zomiera 1/2 ludi, tj 2 krat tolko, ako na rakoviny, a zapchavanie ciev sa da znacne odstranit branim lecitinu, pravidelne aspon lyzicu polievkovu kopcom raz za tyzden.

Rakovina ako celok /maligne,beligné melanomy, nádory, cysty/ sa uzatvára /vytvorí/ až po takzvaných desiatich krokoch. Až keď sa spojí týchto 10 očiek, potom treba mať obavy...

a co rodinna anamneza? mal niekto rakovinu? ak sa tak bojis tak sa zameraj na prevenciu... tak mozno ten strach znizis...

a teraz zase,bolí ma na lavej strane pod rebrom,ide mi to až k ladvine,alebo aj dole akokeby k vaječnikom...niekedy to cítim okolo pupka...ale asi som už paranoidný hypochonder,alebo čo...bolesti nie sú silné,ale občas to cítim...možem to mať aj z toho,že už nemám žlčník??

presne toto som mala aj ja...a obzvlášť,keď niekto v mojom okoli zomrel na tuto hnusobu..hneď ako ma niekde pichlo,alebo zabolelo,už som si domýšlala,že mám aj ja rakovinu..ale nejako ma ten panický strach prešiel,nie uplne,ale už nad tým tolko nepremýšlam..chodievam pravidelne na preventívne prehliadky,tak sa na chílu potom upokojím,aj keď ani to možno neni na 100 percent...nemysli na to,venuj sa synčekovi,mysli pozitivne,keď budeš nad tým vela premýšlať,na psychike Ti to nepridá..ja som si poto aj povedala,že mi to aj tak nepomože,keď sa budem stále toho báť..keď to má byť,tak to bude,či už o to premýšlam,alebo ne...