Bojim sa, ze to nezvladnem

Vobec neviem co mam robit, prezivam strasne tazke obdobie a vobec neviem ci to zvladnem, bojim sa o seba aby som sa nezrutila. Je to pre mna vsetko strasne tazke a jedineho koho mam je moja mama ale ani s tou sa nemozem porozpravat o vsetkom a nedokazem ju ani objat, necitila by som sa dobre. Keby som mala aspon jedneho kamrata, kamaratku s ktorym by som sa mohla porozpravat, vyplakat sa, prip. objat... Ja viem, ze ono by to bolo casom lepsie, ze by som si nasla robotu, kamaratov a vsetko len neviem ako mam zvladnut toto blbe obdobie ked je vsetko na h... Ja viem, ze to bude lepsie, verim tomu ale tohto prechodneho obdobia sa strasne bojim, zvyknem plakavat, rozplace ma aj uplna hlupost ako napr. predvcera ale ja mam pri tom pocit, ze sa mi nic nedari a ze pritahujem len samu smolu a potom sa nemozem tesit ani z malickosti lebo aj tie sa mi zdaju na h... Prinajhorsom pocitam s tym, ze keby mi bolo zasa nejako velmi zle tak by som zasa isla do nemocnice na psychiatriu ale uz sa to musi nejako pohnut dalej... Citim sa na to vsetko strasne sama a velmi sa bojim, mam pocit, ze je to tak trocha nad moje sily, neviem. Neviem ako sa mi podari z toho vsetkeho sa vyhrabat a zacat novy zivot ked ja sa fakt bojim, ze to nezvladnem a mam pocit, ze nikam nepatrim...