Moj syn je cudak

Zase ste ma rozplakali. Dakujem Ivetka a Sejlraj aby sa zabezpecila. Je to tak ako ste to zhrnuli. Aj ja spm na to myslela , ze urcit si prisne a presne pravidla. Myslim len ze on ich aj tak nedodrzi a ja sa budem len nervovat. Ked mu poviem pozametaj chodbu raz do tyzdna aj tak to neurobi. Tie pravidla som sa snazila zaviest uz na strednej take prisnejsie aj tak ich ignoroval vytracal sa na cele dni na brigady a tak... vraj sa musi zabezpecit!!!To je pravda s tymi pravidlami. No zas len si to vyzaduje moju trpezlivost a energiu a verte ze ja ju uz nemam . Vsetko je vycerpane som uz v minuse. Potrebujem pokoj, lasku, objatie. Mate nieco konkretne ako sa pohnut ? Inac so synom sa rozpravame a je to tak ako predtym. Ja som pozbierala vsetky svoje sily isla som za nim a povedala prisla som ti podat ako prva ruku na zmierenie. on ze neviem co mam na to povedat,a ja ze nic staci podat ruku. Podal ju tuho sme sa objali a dlho si pozerali do oci. Plakala som Povedala som, ze budem robit vsetko preto, aby sa uz nic take nestalo (facky a hadky), ze aj on Chodi domov vsak neskoro v noci lebo ma vela prace inac je mily aky bol aj standartne predtym. Uvedomila som si co asi on ako to je z jeho pohladu no asi by ma to tiez trapilo keby sa moja mama ku mne tak chovala, neviem... Ono vsetko sa to uz zacalo velmi davno davno predtym zym ze som si vybrala toho nespravneho muza a aby toho nebolo malo este sa aj odstahovala so svojho rodiska

Marty

to je fajn pocit,byť hrdou matkou svojho syna... :)

potrebuješ mať niekoho blízkeho,človeka .. priateľa ktorý by ti mohol byť oporou - najmä teraz v chorobe, v podstate to čo som chcela napísať ja sama vyjadrila aj Sejla vo svojom príspevku, ja by som to zhrnula takto - ponechaj slobodu synovi ale nájdi ju aj pre seba,skús niekam ísť alebo nájsť si nejakú spriaznenú dušu - myslím že by si sa tak odpútala od syna a pomohlo by to aj tebe,aj deťom.. všetko dobré!

To, že si to deťmi vždy myslela dobre, ti nikto neberie. To však neznamená, že si nemohla urobiť chyby z nevedomosti. Ale nikto nie je dokonalý. Ty, ty podľa mňa nevieš zachovať chladnú hlavu, podliehaš hystérií, konflikt riešiš ďalším konfliktom. A najväčšia chyba je, že nie si spokojná sama o sebe a so svojim životom. Vtedy ľudia očakávajú, že im šťastie dá niekto blízky, ale v skutočnosti to len ničí vzťahy. Mǒžeš milovať a zároveň nebyť na niekom citovo závislá, len na tom treba popracovať. Inak povedané - nájdi mier v sebe a zmieriš sa aj so synom. Ešte jedna vec: ak mu robíš upratovačku a slúžku, je to Tvoja vina. Týmto mu možno z tvojho pohľadu ukazuješ lásku, ale v skutočnosti ho nevedieš k samostatnosti a učíš ho, že tieto "podradné" práce za neho vždy niekto spraví a bude to očakávať aj od svojej manželky. V spoločnej domácnosti sa dohodnite na jasných, férových pravidlách - čo sa týka spoločných miestností - ak si neumyje riady, nerob to za neho, aj keby tam boli týždeň - naučí sa, že je výhodnejšie umyť ich hneď - a pod. A ani mu neper, nežehli. Nie je už decko.

Dakujem Vam. Dakujem Derii a Tpppppt aj Ivetke a vsetkym. Viete vsetci mate v niecom pravdu a uz aj ja som zmetena s tych reakcii. Niektori si mozno neprecitali moj uplne 1 prispevok. No aby som to uviedla na pravu mieru. V mojom zivote vzdy boli na 1 miste deti. Lasky dostavali dost avela a ako som sa uz zmienila hlavne ten najstarsi. Vo dne v noci som sa s nimi rozpravala, obimala a bozkavala. aj teraz ked pridu domovvzdy sa pobozkame a rozpravame. Skor to bude mozno z nadbytku lasky, vraj aj to je mozne. Ja som vsakpristupovala k synovi ako k dospelemu lebo fakt bol vzdy velmi rozumny a vazny a moje deti mali ovela viac rozumu ako muz.Ale mam pocit, ze ako pisete syn si urobil zo mna handru. Toto mi urob tamto mi vyper preco to uz nemam,rychlo mi daj jest ja nemam cas, vsetci miuvolnite kupelnu ihned.. No a povedala som si preto dost musim byt prisnejsia urob aj ty tototo a chod kde chces Ale dopadlo to tak, ze ja to robit nebudem. Ja sa musim postavit na vlastne nohy lebo vy ste mi nic nedali... Darmo som vysvetlovala, ze nechcem nic naviac len to aby kazdy svojou troskou prispel k chodu domacnosti !!! Tak sa zacali hadky lebo ja som nechcela popustit a uz ma tak vytocil ze som mu dala...ved viete. a potom ja sa nechcem hnevat tak pridem za nim a on este ze daj mi pokoj. To sa opakovalo viac krat. Necham to teraz tak nech sa robi co chce. Len co bude ked sa tak k tomu postavia aj ostatni.Aj ja som chcela mat nejaky cas pre seba a nejako zacat "zit". Potom zas ked sa na to pozeram s inej strany myslim si bud rada, ze mas takych synov ze su slusni ucia sa pracuju nepiju a nefajcia. Musim povedat ze okolie mi zavidi. Viem mozno aj ja robim chybyMozno som len sklamana mojim zivotom a fakt chcem aby moj syn mi bol partnerom jedine tomu musim zabranit. Ja ich v podstate chapem a a bojujem s tym aby som na nich nevisela chcem len aby mi pomahali pri chode domacnosti pokial sme spolu. Inac citim ze mam nervy a som nevyrovnana a citim neistotuTeraz placem aki su uz velki a ja ? Kde sa dostal moj zivot.? Mam v tom chaos. Dnes moj 2 syn maturuje, som nanho hrda, drze palce !!! a PISTE!!!

Nehovorim ze ho nemala rada. Mozno sa len nezaujimala o jeho problemy v skole, s kamaratmi, kedze mala problemy s manzelom. To som myslela tou laskou. Laska nie je len o objati, a o pohladeni, ale o to, ze sa zaujimas o niekoho city, ze sa snim rozpravas o problemoch.
Podla mna jej syn jej cely cas pomahal ako najlepsie vedel. Ano ma ho rada a zalezi mu na nom, ale co ty vies ako mu tu lasku prejavila.
Ide o to ako niekomu prejavis lasku. Niekedy clovek jednoducho nepochopi, ze mu chces dobre a ze ho mas rada.

Ttttttp,
moj nazor.
Momo, ako vies, ze mu neprejavovala dost lasky? Co ak to bolo opacne ako tvrdis? Lebo vela matiek, ktorých opustil manzel sa ho naopak snazi detom vynahradit tak, ze im dovoluje vsetko, az jej prerastu cez hlavu. Ucta k rodicom je potrebna. Ak si deti svojich rodicov prestanu vazit, sami stracaju podu pod nohami. Keby Marty nezalezalo na svojom synovi, nebude sem pisat a nebude ju to trapit.

Za dobrotu na žobrotu, skúste byť na neho prísnejšia. Viem, ľahko sa to hovorí, ale nevychádzajte mu vždy v ústrety lebo si z vás spraví handru, či chcete alebo nie. Moj brat bol tiež taký, aj policajtov sme na neho veľakrát volali, rozbíjal taniere, kritizoval mame jedlo, nič si nevážil. Teraz žije v zahraničí, takže už máme od neho pokoj. Otec sa o nás nikdy nestaral, mamu celý život podvádzal, bil ju a osočoval a celé toto bolo kvoli tomu- v domácnosti proste chýbala tvrdá chlapská ruka a chlapský vzor. Bez toho je to s chlapcami naozaj ťažké. Držím palce, Boh vám žehnaj a aj vašej rodine

Este nieco. Deti su ako male vtaciky v hniezde. Ak sa nenaucia lietat zomru bez toho, aby spoznali ako uzasny je let. Bez tho aby spoznali ako krasny je svet.
Ale ty ich musis zhodit zhniezda, inac sa let nikdy neodhodlaju.
Ak chces aby zili zbytocnym zivotom, lpi na nich, prilni sa k nim a chran ich ako oko v hlave.
Rodicia nemju odstranovat prekazky detom z cesty, ale maju im ich pomahat prekonat. A to sa neda ak sa s nimi nebudes rozpravat.
Ak ti na tvojich detoch skutocne zalezi, nauc ich lietat a pomoz im v preskakovani prekazok.

Nie som matka anechcem byt kruta. Ale tvoj syn ti daval svoju lasku od malicka. Vratila si mu ju niekedy? Objala si ho? Ale tak, aby to bolo citit, ze ti na nom zalezi? Pozerala si sa nanho ako na dieta, ktore ked nieco vyvedie a porani, sa potrebuje dohovor, ale zaroven aj lasku? Ak nie tak sa necuduj, ze je taky.
Nenavidim poveru aka matka tak Katka. Deti nemusia byt ich rodicia. On vobec nemusi mat svoj vzor otca. Iba je chladny, lebo on ti ukazoval lasku, no ty si si ju nevsimla. A ak aj ano, tak si mu ju nevratila. Prijala si ju ako samozrejmost.
Sprav toto. Pridi za nim a objim ho povedz mu, len jedno slovo dakujem. Ale to dakujem nehovor s nechutou, s unavou, ale s cistou laskou, ktora dokaze, len milovat.
A uvidis, aky bude prekvapeny. A ak ho to skutocne zasiahne, zmeni sa.
A s tym neporiadkom v jeho izbe sa netrap. Daj mu dostatocnu slobodu. Netlac nanho. Ved kazdy ma pravo na sukromie. Ak mu zoberies aj toto, tak sa bude citit ako vo vazeni.

macík

11.3.14, 17:55

no ako by si mi hovorila z duše!

je to presne tak.. viem o čom hovorím,pretože ja som bola tiež najstaršia a moja mamka bola takmer rovnaká ...

neviem,na jednej strane je mi ľúto Marty no ešte viacej ľutujem tých chlapcov!

prenášať na deti takéto bremená dospelákov je nezodpovedné a sebecké, nemôžem inak ..