Mám 16 a dosť ťažkú škoku.V poslednej dobe až príliš myslím na samovraždu.Nemám sa s kým porozprávať a ako poznám svoju mamu ona by to neriešila akurát by mi povedala čo vymýšľam.Ja už naozaj neviem ako to zvládnem ďalej.Už si ani nepamätám deň kedy som sa netrápila.Myslíte si,že je to vážne alebo len zlé obdobie.Ja fakt neviem.Veď to nie je normálne aby som chcela zomrieť.Za rady ďakujem
Mám vyhľadať psychológa?
Tia234
Ahoj Tia. Vždy sa nájde kto by sa stebou rád porozprával. Pozri,kľudne môžeš začať aj tu,ak máš pocit že ta nik nechce vypočuť,tak garantujem ti že tu si to prečíta veľa ľudí.
A teraz niečo odomňa:
Každý z nás už určite mal nejaké problémy kde myslel na samovraždu. Ale myslela si niekedy na to čo všetko pekné ťa v živote ešte čaka? Prvá láska? , ten skvelý pocit eufórie keď sa ti niečo podarý a ty budeš stoho štastná? Ten príjemný pocit keď ťa v škole o ktorej vravíš že je ťažká niekto určite raz pochváli? To je len malinko stoho čo všetko dobré ešte zažiješ...
Je uplne normálne že máš návaly hnevu že svet je nespravodlivý a ty máš pocit že tu niesi vítana,že si sama. To sú pocity ktoré máva úplne každý,ja ty,prezident proste každý. Ale ver mi že to tak nieje,vždy je niekto kto za tebou bude stáť vždy! A to je napríklad tvoja mamka. Osobne si Myslím že si ju ešte nikdy neobjala,neprítulila sa knej a nepovedala že sa cítiš zle. Čo tak to skúsiť? Hneď teraz? Choď obím ju a povec jej že sa chceš porozprávať. Psychológ je fajn,ale viac ako psychológ je tvoja mamka to mi ver :).
Takže chcem aby sme sa dohodli na tom že teraz hneď ako to čítaš už nebudeš myslieť na vecí ktoré by som najradšej zakázal vyslovovať.Pustíš sa do vecí ktoré ťa bavia,zájdeš za svojou mamkou ktorej povieš že ju máš veľmi rada a v škole sa budeš usilovať o to aby škola nebola trápenie ale zábava. Máš 16 rokov čo tipujem že si na strednej/gymnáziu,tie cca. 4 roky zbehnu veľmi rýchle a keď budeš zo školy odchádzať budeš si vravieť aby sa to predlžilo ešte aspoň mesiac :)
Takže mysli na budúcnosť a to ćo bolo už nechaj tak :) Ahoj
zewa
Ja i myslím, že by si sa mala skúsiť porozprávať s mamkou. Keď jej to povieš tak, ako si to sem napísala, tak to pochopí a pomôže ti. Alebo jej rovno pošli link na túto tému.
MATOS
Jasné, psychológ je fajn :) A kým si nejakého nájdeš, skús predsa len vyjadriť svoje pocity. Hoci to len sem napíš :)
pompiKolacik
Asi by ti odbornik len prospel
odpovedam
Urcite nevahaj a za psychologom chod. Urcite ti nejako pomoze sa vysporiadat s pocitmi. A potom bude lepsie, uvidis ;-)
