Nešťastná a zmätená v dlhoročnom vzťahu

Príspevok v téme: Nešťastná a zmätená v dlhoročnom vzťahu
mini_kona

Ahojte,

tak som si takmer týždeň prečítavala toto fórum, či nájdem podobný problém ako mam ja.
Ale keďže každý človek a vzťah je špecifický, našla som iba zmes podobných problémov a neostáva mi nič iné, než prejsť k veci.
Som pripravená aj na negatívne reakcie, možno mi toto "vyspovedanie sa" pomôže trochu utriediť moje myšlienky.
Mám 34 rokov a som v 10-ročnom vzťahu, ktorý ma nenaplňuje a cítim sa v ňom nešťastná, nenaplnená, uväznená. Na druhej strane mam výčitky, že si to iba namýšľam a nevážim si čo mam... A nechcem na vzťahu pracovať atď...
Môj partner má 37 rokov, asi pred 3 ma rokmi som začala cítiť, že to nie je partner s ktorým chcem stráviť svoj život, že náš vzťah sa nikam neposúva, stagnuje, že to naozaj nie taký muž, akého by som si priala. Že vo vzťahu vždy dávam viac ja, povzbudzujem, stojím pri ňom a vnútri niekde čakám, že sa stane nejaký zázrak... On stále žil takým mladickým životným štýlom - bary, kamaráti, vlastne nemal skoro žiadne záľuby okrem žúrov - bonus navyše pracoval v gastronómii v nočnom klube a v tomto obore pracuje doteraz, s výnimkou toho, že mojou pomocou ma vlastný podnik...
Mám pocit, že veľkú rolu v tomto zohráva práve to, že tam trávi veľa času a samozrejme aj alkohol, ktorý mne už začína veľmi prekážať.. Prekáža mi aj to, že mam už aj vek na rodinku a v tom vzťahu naozaj nevidím budúcnosť. Byť s dieťaťom ku ktorému sa otec bude vracať ráno, občas pripitý, občas nie.
Proste by to tak byt nemalo a ani to tak nechcem.
Nie je to život, aký by som chcela. Chcem mať vedľa seba silného, sebavedomého, múdreho muža na ktorého sa budem môcť spoľahnúť. Môj partner o týchto mojich pochybnostiach vie, vie aj o tom, že s ním už nie som šťastná, o všetkom som sa s nim úprimne rozprávala, aj o tom, ako si on predstavuje budúcnosť. Jeho postoj je, že on sa zmení, ak mi vadí alkohol, že ma veľmi miluje, že to je z jeho strany navždy... že pracovať tam musí, aby sme mohli platiť splátky atď...Nech mu dám ešte šancu..Popravde tých šancí bolo už veľmi veľa a ja už neviem, či mám chuť mu ich dávať... Pred pár mesiacmi som už bola rozhodnutá pre rozchod (v novembri), kde sa mi najprv vyhrážal, že on nikam nepôjde, nebude mi platiť splátky, následne sa ukľudnil, ale vydieral psychicky a ukecavál, že idú Vianoce a nech ostanem a v januári sa rozhodneme, kľudne aj na pauze. Čo sa však nestalo.. Frustráciu z tohto vzťahu zaháňam športom, ale to nie je východisko. Okrem toho som sa aj som sa platonicky zamilovala, čo je však iba dôsledok mojej nespokojnosti, som si toho úplne vedomá a viem, že to nie je správne. A som už úplne zmätená z toho, čo sa deje.. Mám pocit, že týmto prístupom som si vybudovala väzenie z ktorého nemám silu sa dostať. Mám úplne zmiešané pocity frustrácie a beznádeje a aj výčitiek. Viem, že sa mnohí budú čudovať, prečo ešte v tomto vzťahu som - mám pocit, že to pramení z môjho detstva, kde som pociťovala veľký nedostatok lásky a pozornosti naviazala som sa na muža, ktorý mi venoval pozornosť a vetu - milujem Ťa... Plus môj otec mi neustále opakoval, aká je láska dôležitá a že keď už si niekoho vyberiem mám s ním byť navždy... (Naši sa rozviedli, keď som mala 10 rokov, otec si už inú ženu nikdy nenašiel, mama mala niekoľko mužov).
Neviem ako mi poradíte, ale možno sa tu nájde aspoň niekto, kto mi pomôže pochopiť to, čo sa deje a prečo sa to deje a ako to zmeniť. Ja už takto nechcem žiť.

mini_kona

Ďakujem za povzbudenie aj Tebe breza.vrba :-)
Paradoxne dnes mi je oveľa oveľa lepšie, priam až fantasticky, život to zariadil sám, už som si naozaj úprimne želala nech to prejde...
Včera si totižto môj bývalý veľmi zle naplánoval program a ja som ich opäť stretla - priamo v bare. No a zistila som, že tá slečna mi nesiaha ani po päty a ja už kvôli takejto osobe ani slzu nevyroním :-)
Tak nech im to vyjde - ono, keď tá zamilovanosť a poblúznenie z mladej pipky prejde, tak to pochopia obaja,
ale mne to už bude jedno :-)
Idem ďalej a teším sa na život, ktorý som si vysnívala, aj keď viem, že búrky ešte prídu, ale túto už mám konečne za sebou.
Tak všetko dobré všetkým a ďakujem, že ste mojej "téme" venovali čas :-)

breza.vrba

keby si s nim ostala asi by si sa rozhodla pre dieta, on by sa prace v bare urcite nevzdal ani by ju inak neobmedzoval ty by si sedela sama doma s dietatom a cakala kym sa vrati pripity, nasmradeny nadranom z baru(a este uvazovala aka mlada pipenka ho tam bali/on ju) to by si chcela? urcite je to teraz tazke ked vidis ze on uz si tak skoro nasiel inu (3tyzden naozaj?!) ale hlavu hore vyzeras ako v pohode baba, sportujes a hlavne uz vies co chces a co nechces. drzim ti palce velmi!

mini_kona

Ďakujem wreck za povzbudenie a milé slová :-)

Ono ja sa mužov nebojím, viem, že si zaslúžim lásku a viem, že ju dokážem aj dať. Verím, že na mňa niekto čaká, kto ocení kým som a bude každý deň vďačný za to, že ma má a naopak :-)
Len to čakanie... a teraz hlavne tie spomienky. Hlava to tak nejak vyselektuje a človek spomína iba na to dobré. Chýba mi objatie, blízkosť človeka... V tomto období na bývalého veľmi myslím, rozmýšľam, čo asi práve robia...Najhoršie, že on mi ani nepovedal, že niekoho má - ja som ich stretla spolu, to bol hrozný pocit, hlavne preto, že tie 3 týždne(!) kým bol sám, vyplakával, písal sms ako mu chýbam, ako mu je smutno atď. A zrazu BUM.
No, ja by som sa aj tak nevrátila, len naozaj to bolí - to sklamanie.

Viem, že to prejde. Snažím sa myslieť pozitívne. Stále športujem, to mi veľmi pomáha, chodím do prírody, po večeroch si čítam knihy a snažím sa už na neho nemyslieť...
Človek si tým musí prejsť a ja verím, že to čoskoro prebolí a posunie ma to ešte o kúsok ďalej.

Tak ďakujem, že som sa mohla "vyrozprávať", tiež to pomáha :-)

wreck

mini_kona, mam pocit, ze ti rozumiem. stalo sa mi podobne, po deviatich rokoch, ked som mal 32. devastacne zranenia duse, psychiky. zahoja sa, ale nasledky zostanu. tiez som si myslel, omfg 32 rokov, znovu zacinat, ved to je koniec sveta, to sa neda. mlade prcinky, dvadsiatky, nevedia co chcu, tridsiatky vsetko zadane, s detmi... koniec. uz len slucka, strom a odvaha.

ale tak nemohol som, ako by k tomu prisla moja mama. malo to aj svoje pozitiva. prijem mi stupol o 21%, naucil som sa nove veci o laske, ktorym som dovtedy neveril, polozil som nove zaklady pre buducnost, kratko som rozplanoval co a ako by sa v dalsich piatich rokoch malo diat...

pozitivnou energiou rozhodne nesrsim a mam strach zo zien, ale snazim sa nachadzat kazdy den rozne drobnosti, ktore ma potesia (nie vzdy sa podari najst) a tak mi vlastne je luto len to, ze teraz, ked mam 36, som tam, kde som mal byt pred desiatimi rokmi. trosku mi to pride ako zabity cas, najma ked niekde rozpravaju nejaki starki ako su spolu uz 50 rokov. pride mi celkom luto, ze to uz ja nikdy nedozeniem.

treba brat co je, zit pritomnost, mat na pamati ake zle by to este len mohlo byt (rwanda, kambodza, smrt dietata, preukazana pritomnost hiv, detstvo medzi minovymi poliami v somalsku...). coze je proti tomu zlyhanie vlastnej intuicie pri vybere partnera.

mini_kona

Tak som znovu prečítala túto tému, aby som si vlastne pripomenula, prečo som tak rozhodla.
Neľutujem to rozhodnutie, len momentálne prežívam veľmi ťažké obdobie. Môj bývalý partner si už po troch týždňoch od rozchodu našiel novú priateľku - má 24 rokov... a už býva v našom bývalom byte.
Je to pre mňa veľmi ťažké - prajem im to obom, nech im to vyjde.
Viem, že si tým musím prejsť, je to môj prvý rozchod, len to veľmi bolí.
Ale asi to potvrdilo, že ma tak veľmi nemiloval ako mi to hovoril.
Mám trochu aj obavy, či si ešte niekoho nájdem...
Beriem tento rozchod tak, že ma mal posunúť vyššie, len ten proces je veľmi náročný a už chcem nech to prejde!
Neviem, potrebujem iba počuť nejaké povzbudenie :-)

mesiačik8888

mimi_kona:veľmi Ti držím palce, po tom čo som si prečítala si tiež mylsím že si sa rozhodla správne..asi ťa to stálo veľmi veľa síl toto rozhodnutie a aj ked možno nasledujúce obdobie bude veľmi ťažké každým dnom sa už budeš cítiť lepšie..pred časom som si prešla skoro identickým,a tiež tam vo vnútri cítim že to bolo správne aj ked ten človek mi v živote chýba..drž sa:)

mini_kona

Ahojte,
ja by som sa chcela ešte raz poďakovať všetkým za príspevky a ozvať sa, ako som sa rozhodla.
(Možno moja téma pomôže babám, čo zazívajú podobné problémy a emócie.)
Odchádzam z tohto vzťahu - o pár týždňov sa sťahujem, budem to mať na začiatku ťažké, ale verím, že to zvládnem :-)
Už teraz viem, že moje rozhodnutie je správne, nebudem ho ľutovať a prišlo v správny čas :-)
Dokonca to prijal aj partner - po veľmi dlhom a trochu bolestnom, ale hlavne úprimnom rozhovore. Prajem mu len to naj, nech si nájde správnu ženu a sebe aj vám tiež želám všetko dobré!

soffa

tvoja posledna veta znie.takto zit nechcem,tak ani tak nezi.zdvihni kotvy a cau pa.naco ti je taky partner,?nie si spokojna tak to razne ukonc.ked nevyuzil sancu,tak ho nechaj.nic sa nezmeni ani po svatbe,lebo jemu to tak vyhovuje.nemusis sa bat ze mas 34 a ci niekoho najdes alebo nie.uvidis ze najdes,vies za 10 rokov sa clovek meni,ine zmyslanie si mala ked si mala 24 ine mas zmyslanie ked mas 34.roky ubiehaju ked chces deti,je najvyssi cas.vies kolko mojich priatelov sa tiez rozislo po 10-12 rokoch?vela!ak si nestastna,vztah ta nenaplna nemas nad cim rozmyslat,musis konat!!!

mini_kona

Prezyvka 55:
Ja som si tu toto fórum pár dní lúskala, zdal sa mi ten nick známy.
Dík za info.

A pre tequelinku:
tiez sa mi zdalo divné písať si súkromne, preto som aj Teba žiadala o mail.
Prepáč, ale silu na riešenie vykonštruovaných problémov naozaj nemám ... Pekný večer.