Pekný deň všetkým,
chcel by som sa vám rozpísať s mojou momentálnou situáciou a tak trochu si aj vypočuť vaše názory alebo skúsenosti.
Prednedávnom sa somnou rozišla moja (z môjho pohľadu) pravá láska. Pár dni som bol úplne na dne, teraz to je už lepšie no stále som sa s tým vôbec nezmieril. Snažil som sa, pýtal som sa či sa to dá vrátiť a zachrániť, odpoveď od nej znela, že chce ostať len kamarátkou. Aby som zachránil aspoň to, prestal som s dotieraním a citovými výlevmi. Sme teda v kontakte. Tu sa dostávam k podstate veci.
Náš kontakt je každodenný. Síce len formou internetu a mobilu, keďže vraj na stretnutie je príliš skoro (jej slová). Tak si teda píšeme.Naše písanie je ale každodenné. Občas si aj voláme. Príde mi to ale divné. Nechcem dotierať tak sa tvárim akoby nič, že som OK. Stále však napíše prvá ona. Bavíme sa o blbostiach, a tie blbosti občas prejdú aj k veciam, ktoré do "kamarátskeho" vzťahu nepatria. V skratke, občas to dôjde do situácií ako keby sa medzi nami nič nestalo. Sú to len chvíľkové stavy, ktoré ma potešia... Neviem čo tým sleduje ona, no z mojej strany sú to zrnká nádeje. Dosť často spomíname ako nám bolo fajn, toto a hento sme robili, tamto a toto sme chceli no nestihli a veľa iného. Myslíte, že takéto správanie je normálne? Keď sa jej spýtam, prečo to nechceme vyriešiť povie, že už sa rozhodla. No neskôr sa zasa stane to, že nám je obom smutno, a píšeme si takéto veci. Čo tým sleduje? Je to zlaté dievča, nemôžem proti nej povedať jedno krivé slovo. Je šanca to zachrániť? Nehovorí tú frázu "už som sa rozhodla" len tak, a sama to tak nechce?
Dúfať, vzdať to, ako zabudnúť?
doppler
chápem ťa veľmi dobre ..
ale naozaj by som urobila to čo som ti už napísala predtým...
rozišla sa s tebou? nekontaktuj ... nevolaj ... NEODPISUJ JEJ! Skús sa zaprieť a nech sa ukáže či jej na Tebe skutočne aj záleží,ja totiž neverím že je to až také perfektné z jej strany ako to Ty teraz vnímaš..
Nechápeš že ona to cíti že si ešte namotaný a toto je z jej strany tak trochu zahrávanie sa citmi - HOP alebo TROP! Inak sa utrápiš a možno časom prídeš na to že tá normálna komunikácia medzi vami vôbec nefunguje a bez toho sa každý vzťah rozsype ako domček z karát :(
Stále som namotaný. Zároveň si však uvedomujem následky môjho stavu. Ja sa k nej nesnažím ozývať, ani vtierkovať. Vždy sa ozve ona. Odpíšem len zo slušnosti a z pocitu toho, že sme sa rozišli v dobrom => nemám dôvod ju odkopnúť ako nejakú zrúdu. vysvetlil som jej už, že v tom vidím len falošné nádeje, ale opakuje sa to znova a znova.
no ak ste sa rozišli,myslím ze uz by ste sa nemali schádzať,lebo teba to bude boliet,a budeš si stále robit nádeje.jej to robí dobre,že ju stale lubiš,ale je to zahrávanie sa s citmi,takže ak už ste sa rozišli,nevolaj jej,nepíš-sama tak chcela,tak čo teraz otravuje,nehnevaj sa,ze som to tak nepekne napísala.
suhlasim s rondusss!
Ked vie co nechce tak to nehaj tak. Dala ti najavo to ze si chce zit inak,a je to uz mozno o zvyku ze sa ma s kym porozpravat. Skus si dat poslednu sancu a jej tiez,povedz jej ze ci to skusite a ak nie,tak tym to hasne pre oboch a ze kamarati budete ale nie s tym ze si budete ustavicne vypisovat. Ked ti sancu neda,nemrhaj cas s niecim co nema vyznam. Venuj sa tomu co mas rad,kontakt obmedz na minimum a mozno sama dojde.. My zeny mame ustavicne nejake problemy a potreby nieco riesit... Drzim palce :-)
vy máte veľký problém s komunikáciou, nevedeli ste sa porozprávať vtedy, neviete sa ani teraz, ale bez toho žiaden vzťah nebude fungovať, možno to je vekom, že ste obaja ešte nezrelí na vzťah
no ved si to s nou vydiskutuj, povedz bla blaa, trosku si nasyp popola na hlavu, ze vsetko sa da vyriesit a tak. ale ne cez fb ci cez co to komunikujete
Tak čo teda robiť? ako sa zachovať? Práve sa to deje znova.
noo asi si sama neni ista tym, co ti povedala, ze si to s tebou nevie predstavit, inac by ta nekontaktovala. ja ked niekoho nechcem vidiet, tak ho nekontaktujem a bodka.
Ivet
Pýtala sa ma zo začiatku, no bol som dosť na dne, odpovedal som jej stroho a tak. tú podstatnú chybu som spravil ja. nechcem ju z toho obviňovať. vzťah som proste podcenil dlho sme sa aj nevideli počas tohto obdobia.
Vraj jej nestačí len tá láska, že ju budem nosiť v hlave chce aj to fyzické... Stretávali sme sa kvôli mojej škol len raz do týždňa. Inak som mimo bydliska....
ronduss
Tiež mám ten pocit, že nevie čo chce. Odpovedala mi však, že síce nevie čo chce, ale vie čo nechce... živiť nádej nechcem, ale takú osobnosť už podľa mňa nestretnem. Som dosť introvertnej povahy, všetko navôkol okolo mňa filtrujem... Dotyčná osoba bola pre mňa dievčaťom snov. a to doslova, či už po fyzickej (krása) alebo duševnej stránke. taká akú som vždy chcel. nie je z tých namyslených, proste dievča z inej doby. moja (možno skreslená) predstava o nej.
