Ahojte, podobných spovedí tu možno bolo dosť, ale predsa som založil novú, myslím si, že každý človek je špecifický a snáď sa nájde aspoň niekto, kto sa rád podelí o svoje pocity.
Liečim sa na sociálnu fóbiu, bojujem prakticky odmalička s pocitmi úzkosti. Najviac sa to zhoršilo asi okolo 16 roku života, keď to prešlo do dosť ťažkých podôb a prakticky som uväznený sám v sebe. Nemám takmer žiadnych priateľov, nemôžem robiť to čo chcem, kvôli úzkosti, proste som ako priviazaný. Nemôžem sa prihovoriť komu chcem, nemôžem ísť tam, kde chcem, žijem uzavretý život, pritom som podľa mňa celkom spoločenský, len úzkosť to kazí. Beriem lieky, ale mám pocit, že pomáhajú tak na 20-30%. Bol som už u viacerých psychológov, psychiatrov, absolvoval som psychoterapiu, ale nič nepomáha, je to ako mor, ktorého sa nemôžem zbaviť.
Určitý čas je to lepšie, dokážem chodiť normálne vonka, s tým až tak neni problém, len sa nedokážem nikomu prihovoriť, buď sa začnem ako by trochu triasť, alebo mi ostane nevoľno. To trasenie je asi najhoršie. Bojím sa, že si nikdy nenájdem prácu, žiaden vzťah, fakt neviem, ako pokročiť.
