Už to začína byť horšie..

Bože, ani neviem ako začať. Ono to ide všetko tak rýchlo že to nestíham kontrolovať.
Všetko sa to začalo obyčajným vysmievanim môjho spolužiaka ktorý mi stále hovoril aká som tučná, aké mám veľké stehná.. Asi celkom zvyčajný začiatok pre to čo sa dialo potom.
Plakala som, neexistoval deň čo som prišla zo školy a nezavrela sa v izbe či keď som sa išla kúpať, sadla som si do vane a plakala, tak veľmi som plakala.. Až mi je zle spomínať na to.
No to je jedno, potom sa to všetko začalo meniť. Prv prišla diéta ktorá bola od odborníka vystavené presne pre mňa. Bolo to nechutne málo jedla, tá diéta bola hladovka. No už len pri tej diéte som začala mať výčitky, i keď som si dala zeleninu, jednu mrkvu na celý deň, bolo mi zo seba zle. No keď som nejedla celý deň bola som na seba pyšná, tak moc pyšná... Moja najlepšia kamarátka mi hovorí nech sa idem dať liečiť, no ja jej vždy odpoviem že nemusím, mám všetko pod kontrolou. Nechcem si pripustiť že to nezvládam, možno to vyznie blbo, no nechcem ukázať že som slabá... Je to už 5 mesiacov čo ma moje svedomie týra. No posledný týždeň je už pre mňa o čosi viac zložitejší, už naozaj pociťujem že to nezvládam. Nemám sa komu vyrozprávať, aj tak by ma nikto nepočúval. Moje svedomie je choré, nemôžem povedať že ma núti do niečoho, no zahráva sa so mnou. Posledné dni som sa už nie raz prichytila nad záchodom. No zatiaľ som to vždy ovládla.. Možno je to len tým že zvracanie z duše nenávidím, možno len to ma drží tam kde som. No neviem či mám vyhľadať už pomoc, nechcem to ťažiť nikomu na nos, aj tak ma každý človek už nejaké svoje vlastné problémy, načo ich zaťažovať ešte aj týmto. Myslím si že to je zbytočné, že som zdravá, len by som niekoho \\\\\\\"ošklbala\\\\\\\" o voľný čas..