Ako nájsť stratené sebavedomie?

Ked tak citam tieto, musim sa usmiat..je to vsak usmev cez slzy a utrpenie,pretoze je to,akoby som to pisala ja, vsetko to co prezivam, na co myslim. Teraz trpim bulimiou, ale mala som anorexiu, pri vyske 168 cm som mala 40 kil. Ani neviem kde to zacalo, ale pocit menejcennosti mam od detstva, byt porovnavany od detstva so surodencom, ktory je krajsi, lepsi a v mojom pripade aj stihlejsi vam urcite na sebavedomi neprida. A tak sa to asi zacalo. Nepatrila som nikdy k sexbombam, ani manekynkam, ale neriesila som to, jedla som co mi chutilo. Bila som znama svojim zivotnym nadhaldom, ironiou, humorom ale aj vytvarnym nadanim a toto vsetko mi pomahalo sa nad tym pozvniest. Presla stredna,vysoka, ale skareda a tucna som si vnutri pripadala stale. A potom prisiel zlom, povedala som si dost. Zacala som sa zaujimat o zdravu stravu, cvicenie a vylucila som pecivo,sladke, sroboviny a vaha klesala..a ja som bola konecne spokojna. Samozrejme to, ze vas tlacia kosti a nemozete v noci spat, padaju vam vlasy, je vam zima beriete len ako nutne zlo..hlavne je, ze si mozete dovolit obliect a kupit take cislo o com ste predtym len snivali.... Nevedela som sa smiat,ani plakat, triasla som sa v dvoch vsetroch a nakupovala v detskom oddeleni. Darmo mi znamy a rodina otvarali oci, mne samej bolo jasne ze mam anorexiu, ale jednoducho som nevedela prestat. Bala som sa, ze budem taka ako predtym. Nechodila som von, aby nikto nevidel, aka som chuda. Potom rodine presla trpezlivost a vzali ma do Pezinka kde mi doktorka oznamila ze mam anorexiu. Moja reakcia? S kamennou tvarou som povedala ze viem. Ale uznala som ze je to v mojom pripade zivot ohorozujuce a pribrala som...ale je to peklo. Ano ko si tym presiel, jednoducho vie..... ze v obchode nevidim banan,ale nejaku vec ktora ma 101 kalorii a vela skrobu, ze hrozno si jednoducho nekupim lebo je prilis sladke a sacharidove a ze pecivo je zlo, na ktore sa divame z dialky.... a ked vidim niekoho ako si kupuje ochuteny smotanovy jogurt, zlomyselne si pomyslim,ako z neho priberie... ale len ticho vo svojej hlave. A teraz ked sa na seba spatne pozriem.. neviem sa stale smiat, nic ma netresi, humor, moje srdce ako aj vtipy a nadanie vsetko odislo kamsi do nanavratna...a bojim sa ze sa uz nikdy nevrati. Momntalne sa liecim z bulimie, bojujem, som sa antidepresivach. Ale nevzdavam to.... snazim sa...ospravedlnujem sa za tento rozsiahly prispevok,ale mala som potrebu sa s niekym podelit. Bojujme spolocne...snat sa nam vrati to nase ja....vsetkym

Baby nemyslite niekedy aj na to, že kym vy sa trapite nad tym, či mate 45 alebo 50 kg, iné nástročne baby zomieraju v nemocnici na rakovinu a dali by vsetko za to aby mohli žit aj ako 80 kilove? Predstavte si kolko ludi by chcelo dostat sancu niečo dokazat a nikdy ju nedostanu a vy co mate silu, zdravie robite hluposti, hladujete.....
Zivot nie je o tom, kolko vážite, ale o tom čo dokážete...
Predstavte si ako sa citi baba ktora ma 120kg a všetci sa za nou otačaju na ulici, ukazuju na nu a posmievaju sa jej....
Mali by ste najst zmysel vasho života, hobby, niečo čomu sa chcete venovat, niečo čo chcete dokazat, študovat....teraz, lebo potom už može byt nekoro.....

Je mi ta tak luto a citim bezmocnost, ze ti nedokazem pomoct. Zaroven ti zavidim, lebo sama mam nadvahu. Viem, ze to je choroba, ale aj nadvaha je...Tebe sa aspon lahko hybe a vies si kupit oblecenie lahsie v dnesnych obchodoch...Nemusis sa hanbit, ze pomaly potrebujes ist k moletkarskej konfekcii...Dufam, ze ti bude lepsie. Si urcite krasna, ked si chuda a verim, ze mas na to udrzat si zdravu vahu, ked sa vyliecis. Verim, ze na to mas, lebo uz aj to, ze tu pises svedci o tom, ze ti zalezi na svojom zdravi, tak mas asi vacsiu sancu. :) maj sa pekne.

ztrew rada by som stebou pokecala trošku detailnejšie ak by si nebola proti ,ak nie tak pochopím ale keby niečo napíš mi zuzovicaopica@post.sk ... dakujem :) .... Lolly držím palce aby si to dokázala nejak prekonat a začala žit tak ako si predstavuješ ... PPP je zákerná a obdivujem každu jednu ženu ktorá ju prekonala a začala žit inak ...

a vycitky? ano, tie typicke strasne bulimicke vycitky som mavala kedysi davno, teraz je to v podstate len o tom, ze mi je sakra luto to, kolko penazi vrazim do zradla, kolko casu do tohto "hobby" ide a ze to vsetko by som mohla dat napriklad do cestovania, alebo niecoho, co by ma ako osobu zveladovalo (vzdelanie)

vy anorekticky sa vsetky bojite bulimie a povedzme si pravdu, ta je pre nas najvacsou hanbou, lebo je v nej stelesnena neschopnost drzat kontrolu nad niecim vo svojom zivote. ja ak niekomu spomeniem tuto cast svojho zivota, samozrejme nehovorim o pritomnom case, radsej poviem anorexia, ako bulimia, za to sa strasne hanbim. ved predstava zeny, co sa prejeda je tak ponizujuca ...

ano zuzova, mam to presne tak, ako popisujes. ja nie som sebavedoma navonok, ja sa mam fakt rada (nebolo to tak vzdy), viem, ze mam slabe stranky, ale uz si za ne nesypem tak popol na hlavu a viem, ze to dobre na mne je dobre, ale je este strasne vela veci, co by som si potrebovala sama pred sebou dokazat. mozno potom by to bolo inak a nebolo by moje sebahodnotenie tak zavisle od postavy. netvrdim, ze to je jedine, co ma zaujima, ani ze tomu obetujem kopu hodin, praveze jedine, co realne robim, je to posrate zvracanie. ide ma porazit, ked trochu priberiem, lebo sa necitim zrazu taka silna a vo svojej kozi, aj ked viem, ze to nastastie bude trvat len chvilu a opat budem ok, ale faktom je, ze cim som stihlejsia, tym lepsie sa citim, aj ked ja som nikdy nemala ziadnu extremnu vahu. teraz naposledy pred sviatkami som z nervov schudla na svoje minimum, ale to uz som si sama musela povedat, ze ok dievca, nie je to v poriadku a nizsie by si ist urcite nemala, aj ked sa v tom tym zvrhlym sposobom vlastne citis dobre

Dievčatá, úplne vám rozumiem, a naozaj sa desím predstavy, že by som nakoniec prepadla aj do bulímie. Dúfam, že u mňa to už nehrozí. V našom prípade je ťažké mať reálny obraz na seba samé. Ja len dúfam, že sa mi z toho podarí nejakým zázrakom dostať. Sama na to nestačím, nie som na toľko silná, aby som presvedčila tú chorú časť zo mňa, že stráženie postavy a kilogramov je šialený nezmysel....

Zaujémavé,uplne presne takto to vnímam aj ja,akoby si mi naozaj hovorila z duše... takže v podstate ani nemáš také intenzívne výčitky ked to robíš však ? berieš to akoby to prosto patrilo k tebe,k tvojmu ja,i ked je to zlé ale inak to nevieš ... či ? Lebo ja mam tiež také pocity,neviem si predstavit žeby som pribrala a všetko zakladám na postave...ked chudnem cítim sa krása a sebavedomejšie... vobec nemám pocit menejcennosti,alebo žeby som sa hanbila,proste je toto jediný sposob ako sa najest a byt krásna..navonok som sebavedomá a poznám svoju cenu ... a presne ako vravíš zrejme nám dá stopku až narušené zdravie..zatial nemáš žiadne zdrav. problémy??

Zuzova, tak naozaj od 2005, ale to je taka frekvencia, ze naozaj nie je o com ani polemizovat, ci ide, alebo nejde o bulimiu :) a predtym v podstate uz asi od 2002, ale tie tri roky boli len take nenapadne zaciatky, kedy sa ppp zakorenovali v mojej hlave. ked tak nad tym premyslam, cely svoj zivot, od detstva, asi 5 rokov, pocitujem hanbu za svoje telo a pocit, ze moja postava nie je dost dobra, cize sa da povedat, ze pokriveny sebaobraz ma prenasleduje od utleho detstva, predispozicia na vyvin poruchy prijmu potravy tam teda bola vyborna vzdy. dnes viem, ze som zenska, ktora stoji za to, viem o svojich kvalitach, rovnako ako o svojich slabych strankach, ale ked pride na jedlo a na postavu, nedokazem si predstavit, ako by vyzeral moj zivot, keby som normalne jedla, respektive, nedokazem si predstavit, ako by som sa mala citit dobre v inom, ako stihlom tele. je to postavene na hlavu a odsudzujem tieto zvratene idealy krasy, no na druhu stranu, sama sa ho neviem vzdat a akceptovat sa v akomkolvek tvare a vahe.

ztrew, hovoríš mi z duše..presne takto to cítim a prežívam aj ja ... Kolko rokov nou už trpíš ?