Ahojte!
Som zúfalá. Teda iba smutná. S priateľom sa teraz neuvidím, nejakú tú dobu...Nebudem vysvetlovať prečo, proste neuvidíme, až keď prejde táto situácia. Ale potom bude všetko po starom. Čo je super, ale mi to nepomáha, keď si toto poviem.
Som proste navyknutá, že keď mi je ťažko, tak príde za mnou, alebo sme často proste spolu. Teraz dlhšiu chvíľu spolu nebudeme.
No teraz sa mi začali aj skúšky v škole. Keď si pomyslím nato, že tentokrát ma nebude doma povzbudzovať večer ako pred inými skúškami. Nepríde za mnou po celom dni učenia sa a ,neunesie, ma niekam von si oddýchnuť na konci dňa, tak mi až nevoľno príde. Už aj keď som s ním bola častejšie, som mala stresy zo školy. No teraz mám pocit, že myslím viac naňho a ako nebudeme spolu, než ako na školu a či porobím skúšky.
A pritom si aj skypujeme, telefonujeme aspoň 2x denne, no vôbec ma to tak nechce naplnať, ako keď je so mnou :(.
Chcem byť silná, učiť sa, a dokázať sa usmievať, keď spolu voláme. No nedokážem to. Teda zatiaľ nie.
A pritom on je silný. Nájde si chvíľku aj na druhých, aj na svoj život a zdá sa byť spokojný. Vyrovnaný s tým, že chvíľu sa neuvidíme. To som rada, a preto aj ja taká chcem byť.
AKo na to? prečo som stále tak slabá? a pritom som tak normálne dievča, pár kamošiek, brigáda-škola darí sa, vraj šikovná.
Ako vydržať bez priateľa
Kiara24: základné podmienky sú, že sa vidíme aspoň raz za týždeň.. hádam iba 2x nám to nevyšlo - ale to boli také prípady že tam zasiahla choroba alebo nečakane niečo do školy a pod.. ale keď sa dá, samozrejme sa vídame aj častejšie :D
a čo drží náš vzťah? Hlavne to, že sa chceme vidieť.. aj keď nie je jednoduché zladiť VŠ + prácu na jednej strane a prácu na smeny na druhej strane, ale proste na seba si čas nájsť musíme, aj keby čo bolo.. Dobré je niekedy vytrhnúť sa zo stereotypu, urobiť si nejaký mini-výlet.. či už na jeden deň, ale aj to stačí, aby sa človeku prečistila hlava, je to fajn..občas medzi ľudí, občas kultúra, drobné darčeky na výročie rsp milé pozornosti.. robíme veci, čo máme radi, veeeľa sa rozprávame, aj prípadné konflikty riešime najneskôr do dňa, alebo hneď.. tak uvidíme koľko nám to vydrží :))
A ten uplne prvykrat som bola 3 tyzdne prvykrat po 5 rokoch sama bez neho, plakala som kazdy den, vydrzala a ako hovorim, uz je to v pohode relativne, musim sa sutredit v tom case na seba, na svoju skolu a ambicie.
Treba trening a zvladnes to po case ako ja ;)
Doktorka, ja som sice mala min rok pri sebe kamosku, ale to nie je ono aj tak, ona mi pripominala, ze tu nie je on, kedze mi ho nemohla nahradit...:) Ale poviem ti nieco povzbudove - odvtedy jeho nepritomnost beriem ooooovela lepsie. On ma pracu, ktoru moze vykonavat na pocitaci hocikde na svete a preto rad cestuje a najma vtedy, ked su lacne lety a pod, lebo nie je sezona, cize logicky, ked ja zial nemozem, lebo mam skolu. A povacsine s kamosmi a potom len posiela fotky ako su na plazi, ci v horach niekde v azii a ja sa tesim z jeho zazitkov. Odvtedy uz bol prec vzdy na max mesiac ale viackrat do roka, napr pocas mojho skuskoveho, kedy sa potrebujem sustredit na ucenie. Takze stale plati bonus - bude po skuskovom a este sa mi frajer vrati. No co je krajsie? Naozaj ma to posilnilo.
plus mame dohodu, ze vzdy max mesiac sa nevidime. je to tak akurat, ze uz si zacneme riadne chybat.
doktorka22, nie si určite jediná žena na svete, ktorá niečo také vo vzťahu musela a musí prekonať. Vidíš tu reakcie viacero ľudí. Samozrejme, že ti chýba, komu by milovaný partner nechýbal. Ale nesmieš sa toľko naňho upínať. No všetko to tu bolo spomenuté. Pre ukludnenie, pravdepodobne ma to čaká čoskoro. Priateľ odíde pracovať zo SVK preč. Síce len do Čiech, ale už to nebude to na čo som bola dennodenne zvyknutá. Vidieť sa kedy chceme alebo si odskočiť hocikedy kedy sa nám zachce len preto, že nemáme čo práve v tej chvíli robiť. Bolo to ťažšie pochopiť to aj pre mňa, ale prečo mať hlavu v smútku. Ja mám školu a potrebujem ju dokončiť, zase to nie je taká diaľka, ktorá by sa nedala zvládnuť. Hlavu hore, nie je natrvalo ;)
Bubliii - ak už píšeš, že takto funguješ dva roky. Ako často sa vidíte naživo? Čo drží váš vzťah? Ak sa smiem spýtať :)
Ahoj, my to máme presne také isté, máme vzťah na diaľku už 2 roky, často si voláme. Aj mňa to drží nad vodou. Ale musíš si uvedomiť, že ty máš aj vlastný život, ktorý nijako neutrpí tým, že on pri tebe pár dní nebude. Proste mať takú vlastnú "nezávislosť". Poznám pár ľudí, čo sú spolu denno-denne, potom sa nevidia pár dní a už sa im zrútil celý svet.. to už mi príde ako závislosť :S
Skús sa venovať tomu čo potrebuješ-t.j. škole, prípadne nejakým koníčkom. Proste zamestnať sa niečím a tan čas ti ujde, ani sa nenazdáš :) Aspoň u mňa to funguje ;) A hlavne, ak si si úplne istá, že on je pre teba ten pravý, tak aj to čakanie stojí za výsledok.. :)
Bud rada ze aspon niekoho mas,ze nie si sama par rokov ,bud rada ze nenatriafas na debilov..niekto by dal vsetko aby mal aspon niekoho normalneho, vaz si co mas a neries taketo hluposti..trebalo by ta trosku zocelit a nie fnukat ze ti chalan nezavola kazdu minutku alebo neni pri tebe ked si zmyslis..bud rada ze ta ma nieko rada ze niekto mysli na teba..
jej Ďakujem vám veľmi pekne! také slová som nepočula ani od kamarátok :) dám teda všetko do toho, aby veci boli ak MultiLevel píše, ozaj múdro. Ešte raz vďaka!
Chapem, ze ti bude chybat, ale ako pise Maoam, nemala by si byt na nom tak moc zavisla a mala by si vediet fungovat aj samostatne. Vsak budete mat aspon ten skype, kazdy den, takze podporit ta bude moct aj tak, hoci nie objat. Ale to nie je to najhorsie. Najdi si aj sama nejake zaluby a kamaratky, nauc sa existovat aj sama, lebo takato zavislost na partnerovi nevedie k nicomu dobremu.
doktorka, tiez bojujem s kadecim, ale kedze som si uz istym sposobom zvykla riesit veci, co sa okolo mna deju, mam sa ovela lepsie :) Ono, tie slova ti budu sluzit na to, aby si sa upokojila a nerobila z komara somara. Naozaj, naozaj to nema zmysel...Skutocne si kazit zivot nezmyselnymi vecami, ty mas na to cas? Ja napriklad nie :) Vsetko sa da zvladnut, je to len a len v nas. Ty si si vybrala cestu ziarlenia, vlastnenia, chcenia, trapenia, smutenia. Ale presne tym istym sposobom si mozes vybrat tu druhu cestu :)
Bud budes stastna len preto, ze svieti slnko a tvoj mily sa tam kdesi ma dobre, alebo budes nestastna a smutit :) Je to na tebe :)
no ty musíš byť silná žena. Pokúsim sa to teda si nahovoriť. Ale neviem či dokážem byť nad vecou.
Najhoršie je, že začínam žiarliť na každého, kto je s ním. Lebo mi je až tak ľúto, že ja sním nemôžem byť (kvoli momentálnej dialke). No a vtedy mám čo robiť, aby som nebola do telefónu nepríjemná.
