Zneuzivanie

Mer, napriklad, aky by si bola dnes clovek, keby si to neprezila? V com si dnes lepsia? Si viac empatickejsia? Vies lepsie pochopit ludi? To naprikald mne dalo psychicke ochorenie, ktore som prekonala. Nasla som to, preco to bolo v istom zmysle dobre. S tym, ze sa nieco stalo uz nic nenarobis. Ale vitazstvom je, vytazit pre seba z toho co najviac. A uz sa nerez. Verim, ze by si zivot zvladla aj bez toho ;)

bianca - Áno, vyjadrila som sa zle: kedysi zneužívanej baby, now I´m strong enough... Aspoň myslím. Čo mi vravíš, znie síce ozaj pekne, ale zatiaľ tomu stále a stále nie som schopná veriť. Kruci. Včera, ako som si čítala túto tému, som musela schytiť žiletku a zase raz sa dorezať. Je vôbec možné vytlačiť z tej rany všetok hnis raz a navždy?
zewa - Merci :)
Vyšší zmysel, hm. Naozaj to znie divne.

Mer, rada ta vidim ;)
Rozumiem ti, ze to je tazke. A viem aj to, ze na sebe pracujes. Verim, ze raz zistis, preco ti niekto tak ublizoval. Ze v tom najdes vyssi zmysel. Aj ked to znie divne.

Meretseger - zneužívaná baba - to si o sebe myslíš? Nedávaj si už viac takúto nálepku. Verím, že to už pominulo, že teraz to už nie je pravda. Každú, ktorá to prežila, obdivujem. Teda aj teba. Poznačilo ťa to, ja ani nemôžem mať predstavu, ako. Hlboká rana. Ale kým človek žije, každá rana sa môže zahojiť. Zneužívanie bolo, ale už je minulosťou. Bolo to tak, ale nie tvojou vinou, teraz bude inak, nová etapa života. Ak phoe to vystihla, tak ti chcem povedať:
- nie si na vine, nemáš dôvod sa nenávidieť a nemáš dôvod si ubližovať.
Kedykoľvek ťa prepadnú také myšlienky, opakuj si to. Tvoje emócie ťa klamú, keď ti to neustále navrávajú.
- si nevinná, si citlivá a dobrá a zaslúžiš si lásku. To si radšej opakuj. Keď si to povieš hoci len raz denne, raz tomu začneš veriť. Verím.

Myslím - resp. to na sebe vidím, že phoe to napísala úplne presne, pretože som zažila detto a (žiaľ) zažívam presne to, čo popísala. A to som vraj učebnicový prípad zneužívanej baby. Tož asi tak.

tak, často máme na seba najväčšie nároky.. nechceme zlyhať, chceme všetko zrobiť najlepšie ako vieme... asi ľahšie prijmeme pochybenie iného, ale u seba to nevieme akceptovať..
aspoň u mňa to tak asi bolo. chyby iných som brala ako ľudskú vec, veď stáva sa, život ide ďalej. svoje som už ale brala ako zlyhanie. a pripočítavala si ich k tej hromade iných zlyhaní a pripadala si neschopná. celkovo som mala pocit, že si odpustenie ani lásku nezaslúžim.

snazis sa to realizovat a ja snazim najst odpoved na otazku preco to tak je. Preco je najtazsie odpustit sebe? Mozno raz tu odpoved najdem :)

to áno, viem ako na to a všetko mi to zmysel dáva.. od kedy som podobne začala uvažovať, pomohlo mi to odpustiť, ale hlavne ľuďom, ktorí ublížili mne.
ako si vtedy napísala, odpustiť sebe je už ťažšie.. niektoré veci sa mi ešte stále miestami vracajú a zamrzia, respektíve si ich podvedome vyčítam aj naďalej.. ale už je to lepšie :). na niektoré veci treba asi viac času a hlavne viac pochopenia...

Uz vies ako. Staci si to uz len zvnutornit. Ved racionalne to dava zmysel. No nie?

hádam to aj s väčším úspechom uplatním už :D