Prejedanie, hladovky a šport - čo mi je?

Príspevok v téme: Prejedanie, hladovky a šport - čo mi je?
123mirka123

Ahoj, prosím potrebovala by som pomoc...chcela by som zistiť čo mi je...aktívne športujem už 7 rokov- plávanie ,beh, jazda na koni, skúsila som aj gymnastiku...myslím, že to všetko začalo pred dvoma rokmi- to prejedanie...stále som nespokojná so svojou váhou a oprávnene, počas dňa som nemala veľmi čas niečo zjesť, tak som sa večer vždy poriadne najedla, no stalo sa mi pár krát, že som potom vracala, ako som to prehnala a to stačilo, ja mám z vracania strach...už viac krát som skúšala vracať na silu, ale nedokážem to , akosi mi chýba dáviaci reflex...začala som menej jesť , minulý rok na sústredení v lete, som za jeden mesiac schudla 10 kíl...no potom som to nabrala späť, momentálne žijem na priváte, kvôli športu som zmenila školu ...o to čo zjem sa starám sama ...aktívne netrénujem už 2 mesiace a začnem po novom roku, kvôli mononukleóze...určite som pribrala, večer si nedokážem pomôcť a hádžem do seba všetko čo mám, začala som klamať samú seba a nekupovať si sladkosti a nezdravé veci...nemôžem si nič kúpiť na viac dní dopredu, lebo to zjem v jeden večer...keď sa takto prejem mám strašné výčitky a občas si dám preháňadlá...na druhý deň hladujem až kým sa nevrátim zo školy a potom zase...deje sa strašne moc vecí a ja to akosi nezvládam ,ani psychicky...našla som si priateľa a nechcem mu ublížiť svojou hlúposťou, viem že som hlúpa , chovám sa nesprávne a bojím sa aby sa to so mnou kamsi neviezlo..mám 15 rokov ,174 cm a 63kg...som celkom na prášky a rozmýšľala som o psychológovi ,ale príliš sa hanbím...prosím, myslíte že mi niečo je? čo by som mala riešiť? ďakujem vám veľmi pekne

vicky_025

kľudne to rieš u psychológa, hanba to vôbec nie je. vyhľadaj pomoc ak si nevieš rady, aby sa ti to neťahalo ďalšie roky s tebou... (ale radšej psychológ ako psychiater.)

jedlo pri poruchách prijmu potravy nie je ten hlavný vinník. tu už nejde o nedostatok sebazaprenia. ide o nejaký psychický problém. len ty sama môžeš prísť na to, čo je toho spúšťačom - a psychológ s tým vie pomôcť.

samozrejme je aj cesta ako si pomôcť sama, ale to už sama musíš vedieť, či sa na to cítiš. no nemožné to ani omylom nie je. musíš sa naučiť rozoznávať fyzický hlad od emocionálneho.
máš niečo, čo ťa baví a vnútorne napĺňa? venuješ sa tomu aktívne?
máš nejaké rozvraty v rodine, vo vzťahoch..? z toho často pramení podceňovanie a pocit, že si nezaslúžime lásku. veľa ľudí to prázdno v sebe potom chce zaplniť jedlom... a ten deficit lásky, respektíve aj hnev, strach a podobne zaháňajú jedlom.