Ahojte ľudia tažko sa mi to sem píše ale tuším som retard :/ .. celý život sa mi vôbec nič nedarí a som totálna nula .. všetci sa mi v škole smejú a majú ma tam na srandu .. je pravda že ked idem aj odpovedať že mám stres a nedokážem sa ani povyprávať zo spolužiakmi , som do seba uzavretý magor ... ešte k tomu aby nebolo málo sa aj zle učím nejde mi matika a asi z nej prepadnem .. nemám žiadnych kamarátov s ktorými by som sa mohol porozprávať .. celé dny iba trčím doma a premýšľam nad nezmyslami : ( ... často mám samovražedné myšlienky .. neviem si predstaviť dalej môj život ako bude pokračovať pretože som špatný a frajerku si nenájdem : / ...asi sa zabijem lebo už neviem čo mám robiť
Tuším sa zabijem
Pozri to co prezivas ta len posilni. Tvoja tema nie je taka trapna ako by sa mohla zdat tomu kto to nezazil ani taka trapna ako ine temy na tomto fore. Citlivejsi ludia to maju tazsie ako ludia povrchni. Ja tiez vacsinu svojho casu travim premyslanim. Som taky ten typ co vsetko rozobera a analyzuje. Nad cim premyslas ak sa smiem spytat? Musis najst v sebe odhodlanie a povedat si ked vstanes tak teraz ukazem svetu ze ma odsudzoval nepravom. Neprestavaj hladat. Hladaj co by ta mohlo bavit. Aspon jeden predmet, gitara, novy sport, novy priatel, nova priatelka. Tento zivot ma nesmiernu cenu aj ked niekedy nevieme byt vdacny za tento dar a prilezitost robit ho lepsim. Lou Reed. Hovori ti to nieco? Znamy hudobnik ktory zomrel asi pred dvomi mesiacmi. Bol bisexual. V mladosti dostaval elektrosoky ktore ho mali vyliecit z jeho homosexualnych pocitov. Nenechal sa zlomit a stal sa z neho uspesny hudobnik s naplnenym zivotom a nechal nam tu krasne skladby.
www.youtube.com
Mozeme pokecat. Ako dlho sa takto citis? Tiez v nicom nevynikam. Rodicia zo mna vychovali totalneho dementa. Ani moji surodenci nie su nejak zvlast uspesni. Dozvedel som sa ze som bol nechcene dieta. Zacal som uvazovat ze mozno keby som sa nenarodil mali by viac casu na nich a nieco by z nich bolo. Ale na samovrazdu som prvykrat myslel uz asi desat rokov dozadu. Neviem zapadnut do kolektivu. Spoluziak s ktorym som si ako tak rozumel spachal samovrazdu. Mam pocit ze nikto nie je vacsi loser ako ja. Uz mi nechuti ani jest. Vyzeram biedne sice ja som vzdy vyzeral vychudnuty. Nesmierne sa hanbim za to ako som dopadol a to mi brani zacat odznova. Napokon ked ma niekto depresiu nevidi nadej na zlepsenie a nevyvija ani ziadnu snahu. Nas problem je najst si nejaky kolektiv ktory by nas akceptoval. Uvedom si ze nemame ziadne poslanie. Prilis male ako aj prilis velke ocakavania nam brania v rozlete. Vyvaruj sa toho aby si cele dni travil na internete. Kontakt s realnymi ludmi ti to nevynahradi. Pozor na drogy a alkohol. Ak sa citis mizerne tak si s nimi nezacinaj hoci to moze byt lakave. Taky kolektiv si rozhodne nehladaj. Aj frajerku si najdes neboj. Musis si zacat viac verit. Chod za matikarkou ze tomu nerozumies mozno ta to douci. Ak nie je velmi ustretova skus najst niekoho ineho kto by ta to doucil. Mozno nejaka spoluziacka. Ak sa budes snazit mozno ju tym okuzlis a mozno ta to aj zacne bavit. Ono to casto zalezi na tom ako to niekto vie zrozumitelne vysvetlit. Hlavu hore. Drzim palce.
Ahoj Jokerera
Sebevrazda je tazka, pretoze jedine co mame k dispozicii je cas.
Zbavit sa vsetkeho casu .. je opak narodenia - ano, tento jav nenajdeme v prirode, robia ho totizto len ludia.
Ako pises, vela rozmyslas...pripomina mi to slovenske vysoke skoly, kde 5 rokov studujes a potom rozmyslas ake zamestnanie z toho vyplvyva :D
Ja len aby bolo jasne - to TVOJE cinnosti v ramci dna su tvoj zivot, ktory tak nemas rad.
Zacni sa mat rad, vyzor je najjednoduchsie zmenit a ludia maju tendenciu to preskakovat .. mudri a osarpani ktori vravia ze na fyzickej krase nezalezi je ako pes ktory tvrdi ze nema rad maso - klamu sami seba.
Urcite ta velmi potesi nove tricko, uces, krem. Nemas rad matiku, ale mozno ti ide telesna / hudobna - nvm kolko rokov mas.
Zial deti hlupych su hlupe a do skoly nechodia z vlastneho presvedcenia, zial v kazdom kolektive je cierny peter. Mozes najst podobnych ciernych petrov (kludne aj tu na fore / weboch), najdes u nich pochopenie.
Casom vas prestane sa furt monotonne stazovat a prehupnete sa do optimizmu.
Skus najst pochopenie aj v rodine (rodicia, surodenci, blizka rodina). Mozno navstivit psychologa. Zmenit skolu (pozor, ak sa ale nezmenis predtym ty, v novej skole dopadnes rovnako).
Ps spravil si super ze si sa so svojim problemom podelil tu na fore a svoj problem zacal riesit :-)
Hlavu hore a pekny den jokerera :-)