dobry den
moj otec je alkoholik, tyral nas, potom mama od neho odišla, teraz ma už 8 rokov noveho muža. ja mam 25 rokov. v puberte som začala brat drogy, to už bola s inym mužom. nikdy som mame nič neukradla nikdy som ju inak nezradila. pracovala som chodila som do školy ale neučila som sa. mama platila sukromnu školu aj jej muž ma prijal všetko bolo ok. ked sa drogy prevalili bol cirkus, bola som na liečeni. po liečeni sme ssa stale hadali s mamou. mala som 18 rokov jej mužovi som povedala že sa chcem osamostatnit. mala som už novu pracu aj s ubytovanim vybavenu. chcela som s nim zostat za dobre aby mama vedela cez neho že som ok. stalo sa to že ked som mala tyžden pred nastupom do prace mi jej muž nechcel dat moju vyplatu z predošlej roboty (chodilo mu to na učet) lebo bola aj tažka fin. situacia vtedy velmi sa nahneval, zbil ma, oplul ma, vynadal mi do kuriev do špin do parchanta, mama sa pozerala a vyzerala že si mysli že je to spravne čo mi robi. vyhodil ma. nejak som prežila ten tyžden a potom som nastupila do prace. o par dni som už nemala ani na slanu vodu peniaze a nemohla som sa dopravit do prace(bola mimo mesta) stretla som stareho kamarata ,,fetaka,, ktory mi fin. pomohol...nakoniec som bola zas v drogach, prišla som o robotu o byvanie, žila som na opustenej zahradnej chatke, kradla som, nikdy som cšak neprostituovala, vždy som si povedala že radšej umrem ako sa takto ponižit..trvalo to rok. mama, nikto o mne nič nevedel. po roku sa mi stala vec, že som skoro prišla kvoli drogam o život a tak som sa išla 14 mesiacov liečit. vtedy som sa prvykrat ozvala mame aj som ku nim na den prišla. za moje liečenie nemuseli dat ani korunu, lebo to bola neziskovka, ja som robila tam, odrobila som si to liečenie. po liečeni som mala ubytovanie ,,chranene byvanie,, pre vyliečenych a začala som pracovať. podmienky boli, že nesmiem pit fajčit najst si priatela nič. (krestanske liečenie) začala som opat fajčit cigarety a chceli aby som išla nazad na liečenie. aj som išla..ale odišla som ani nie po tyždni..volala som domov mame. že mam tolko a tolko penazi nech mi niečo poradi, že ma vyhodili z prace(kvoli nastupu na liečenie) a nemam byvanie, byvala som narychlo u jednej ženy čo sa liečila dávnejšie z alkoholu. mala som ist k nim. išla som nazad k mame aj jej mužovi. moje sebavedomie rozbite, stale som plakala, z prace som sa zavrela do izby, tam som bola sama na notebooku. trvalo to asi rok čo som takto robila. moj vztah k jej mužovi bol a je asi taky..bojim sa ho, bojim sa ked sa naserie, ked krivo pozrie, podozrievam ho (nikdy mu to samozrejme nepoviem)..prešli 3 roky...stale sa mu nemožem kuknut do oči, stale sa ho bojim, chodim zhrbena, neviem sa na neho usmiat, iked niekedy je to ok. vravi že ma ma rad...je celkom v pohode len proste nejak je to vo mne stale. našla som si priatela. bez jedinej chyby na charaktere, rozumny, skratka som si nemyslela že by ma taky niekedy mohol chciet..vie o mojej minulosti nie detaily, to netreba, nepýtal sa ani. to len ked ja sem tam poviem. včera som si prisadla k našim (popijali) a mala som pocit, že jej muž povedal, že maju malo. to ma neskutočne vzalo. že si mysli že som prišla len preto aby som si naliala. už sme čo to predtym vypili a tak som sa rozrevala. ked som išla spat tak som nemyslela na nič ine iba na to ako si podrežem žili. dnes mi je mizerne zo včerajška, myslim na sebevraždu a bojim sa že raz ju aj spravim...aj tak som len hromada chaosu a zlej minulosti, ktoru už nikdy nezmenim..
