Ahoj, volám sa Valentína mám 15...tento rok som práve nastúpila na strednú. Problém ktorý ma trápi pretrváva už od začiatku deviatej triedy. Začnem od začiatku...najprv som bola celkom normálna baba...ale dnes je to iné....Neoblububovala som velmi horory (dnes z nich mám doslova traumy)...no napriek tomu som s kamarátkami najmenej raz do týždňa pozerala nejaký horor. Všetky sa na tom zabávali...len ja som vždy bez slov sedela a s napätím čakala že čo na mňa skočí. Jeden večer kamarátka vybrala horor Kruh...spočiatku som ho nechcela pozerať..ale zasa ma presvedčili...tento film mi otočil život naruby...príbeh a všetko celkovo v ňom ponechalo veľkú stopu v mojom vnútri...možno sa to niekom zdá vtipné že mám traumu z hororu...možno si myslíte že je to slabý horor...ale môj strach pretrváva už takmer 2 roky... nemôžem spávať...všade zapalujem...pri vstupe do každej miestnosti sa pozrem za dvere...nedokážem sa dlho pozerať do zrkadla...nemôžem byť sa ma doma...a hlavne sama v kúpelni...bojím sa skrátka že si po mňa príde.....poraďte mi prosím ako to mám riešiť...
Ďakujem...
Som šialená?
Tinedzerska paranoia. Prejde to vekom a dospievanim. Ved si vkuse uvedomuj, ze to je vsetko vymyslene a nezalozene na skutocnosti. Je to fantazia prenesena do filmu, aby strasila ludi ako si ty. Alebo si ako typicky veriaci clovek, ktory veri tomu, co nikto nikdy nevidel?? :-) Neblbni. Ak mas nocne mory, vidiny, uzkost atd. >> cvokar, inak to fakt nic divne nie je v tvojom veku.
Sialena nie si ale mas z toho nejaku fobiu ci traumu. Kedze to trva uz dva roky, zasla by som za psychiatrom, bola mna by boli vhodne nejake lieky ktore ta ukludnia a budes sa vdaka nim citit vyrovnana a spokojna.
Ahoj,
keď som ja prvýkrát pozerala horor, tak na druhý deň mi zomrela starká. Nasledujúci rok som spala pri niekom a pri svetle, potom to už bolo lepšie.
Nikdy som sa z toho úplne nedostala, aj dnes sa občas v noci prebudím a nemožem hodinu zaspať, lebo sa bojím.
Myslím, že psychológ tomu nepomože. Stačí čas, ale nevylieči to úplne...
Malo by to byť zakázané do 18, alebo neviem.
Nieco podobne zazivam aj ja ...len nie tak casto
Ten pocit presne poznám.Niekedy to zašlo tak ďaleko, že som v noci nemohla spať.Stále som musela mať zažaté svetlo, sama som v noci nemohla byť doma, lebo som sa klepala.Horory nemôžem pozerať dodnes.Na niektoré sa pamätám stále a ver mi, že z nich mám nepríjemný pocit aj po desiatich rokoch.Pohovor si o tom s niekým dospelým.Tá hrôza prejde časom.
Ja byť na tvojom mieste, idem za psychológom. Dnes to už nie je nič nezvyčajné. Je to predsa tiež lekár a pomôže ti.
Filmove horory su trapne. Zivot samotny je niekedy najvacsi horor.
