Potrebujem naozaj pomoc, neviem čo so sebou. Je to ťažké opísať ale pokúsim sa.
Tento problem som začala mať asi pred rokom no potom som si našla chlapca a už to bolo dobre, no keď som sa s nim rozišla vrátilo sa to a teraz je to horšie.
JE to divné ale vždy v sebe vidím to najhoršie, keď sa pozerám do zrkadla a opakujem si že vizerám normálne, pekne a tak. normálne si začínam veriť, potom si aj verim, ALE len čo vijdem medzi ľudi zmeni sa to, neviem ako to, keď sa na mňa ľudia pozrú, vidim im v očiach že je to nejaký divný pohľad, akoby sa ma báli alebo niečo také.
Potom z tohto mám akoby zo seba strach a prejavuje sa to na mne ďalej, neviem, alebo inak nedokážem sa rozprávať s kamaratmi.. S rodinou to celkom ide ale len s tou najbližšiou, ostatných sa hanbim.. Ani kamaratov kvoli tomu nemam veľa, chodim von s mojou partiou ale vždy ked sme von nikto sa so mnou nerozpráva iba jedno dievča, ja by som sa s nimi rozpravala tiež ale niečo ma tlačí, nedovolí mi to, neviem ani o čomm by som rozprávala, neviem byť taká šialená v pritomnosti ľudí, neviem či sa to raz stratí alebo to ostane
Ja som z tohto každým dňom ďalej zúfala..
Neviem prečo sa to deje či z toho že si myslím o sebe že som menej ako ostatný ľudia, alebo z toho že mám depresie že navždy budem taká aká som a nakoniec ma všetci opusti a budem sama alebo z toho že sa na seba neviem pozrieť a veriť si..
Pomôžte mi veľmi vás prosím
