Čo so zivotom

Štastie a spokojnosť neprichádza z vonku .Čiže je jedno čo vlastníme akebo máme.Šťastie je stav mysle prichádza zvnútra

Tak niekedy mam tiez obdobie ze samej seba sa pytam co bude so mnou a ze vlastne mna nic nebavi a podobne, ale potom sa otrepem, idem si zabehat a hned sa unormalnim. Som rada ze to co mam. Snaz aj ty skor mysliet na tie pozitivne a pekne veci ktore v zivote mas

Presne viem co prezivas. Ano asi si to pocul velakrat, ale je to tak. Nie si sam, ktory sa rano budi a ide do roboty s tym, ze by tam najradsej ani nebol. Sto chuti mam sa na vsetko vykaslat, ale ked si uvedomim, ze fajn necham robotu, tak rozmyslam nad tym, ze hm a co potom, ked necham robotu. Zistujem, ze nemam zalozny plan, nemam hobby, ktore by ma naplnalo a ze vlastne nemam ani ambicie. V robote sa len snazim daco dosiahnut, aby sef bol spokojny a aj tak nie je s nicim spokojny a ja sa len citim, ze marnim cas. Pridem domov a po celom dni som jak spongia. Sadnem pred telku a to je cely moj den. Neviem ako dalej....

Zdravim.. s kamaratmi som sa o tomto bavila..ze sme ako stratena generacia, no vojnu prezivame vo vnutri a nevieme co so zivotom.. ja mam svoje plany a sny..ale bez prace nie su kolace..a jedna svata pravda je - kto NECHCE pracovat nech neje.. cize vlastnym usim by sa clovek mal dopracovat k niecomu, co mu spravi radost a posunie ho vpred. lenze..ja chcem pracovat, chcem si zalozit rodinu a chcem byt sucastou spolocnosti s urcitym progresom.. mam svoje zasady.. ale..je tu jedno velke ALE - mam 19, prave studujem 1.roc. Bc. odboru, ktory ma bavi..no silno pochybujem ze si potom najdem pracu..na tento odbor som isla aj napriek tomu, ze som si to uvedomovala.. bola to pre mna volba "mensieho zla"..nechcela som studovat nieco, co by mi nerobilo radost a v com by som nevidela zmysel a aj tak nenasla uplatnenie...uvidim, ci za tie 3 roky najdem nieco, v com by som mohla mat sancu najst si potom pracu.. napriek tomu vam vsetkym(vlastne nam :) ) zelam, aby sme neprestali hladat a pozerat sa vpred s nasimi snami a tuzbami a postupne ich realizovali :)

Nazdar, mam 20, rovnako ako ty a veľmi pravdepodobne všetci ostatný to mám iste. Žiaden človek ktorého som stretol nebol spokojný, každému niečo chýbalo: lepšia práca, viac peňazí, viac úsilia, krajšia priateľka a keď to dostaneme tak po čase sa to znovu zopakuje. Nespokojnosť je prirodzená ľudská vlastnosť vďaka ktorej sa môžeme ďalej vyvíjať. Nič z toho čo zažijeme už nebude také ako po prvý raz, za tým pocitom sa ženie každý, skôr či neskôr mení prácu záľuby a pod. . Čokoľvek čo budeš robiť ťa po čase začne nudiť, prestane napĺňať, prinášať pocit šťastia či naplnenosti tak budeš musieť začať robiť niečo nové
Získať neustály pocit šťastia je už len z fyziologického hľadiska nemožne, zabilo by nás to.
Čo teda zo životom? Čokoľvek, môžeš sa hrať, niečo tvoriť, objavovať, cestovať či len tak sedieť.
Zatiaľ to však nemôžeme praktikovať tak ľahko, avšak bod zlomu však prichádza, možno nás to zničí a posunie späť alebo urobíme krok vpred.

Tvoje pocity nie sú v dnešnej dobe ničím ojedinelým. Myslím, že väčšina z nás sa takto cítieva. Mne raz jeden múdry a sčítaný človek, keď som sa mu posťažovala v tom istom zmysle,o akom je tu reč, povedal: Vieš, v živote je to podbne ako s EKG. Sme ÚPLNE PRIRODZENE raz šťastní a niekedy ani nevieme z čoho-smutní. Na EKG ti ten prístroj robí čiary hore dolu hore dolu...a tak to má byť. Inak by si nežil. V živote je to rovnaké, raz sme hore raz dolu ako na hojdačke. Tvoje stavy sú normálne. Babu nemusíš stretnúť na diskotéke. Zoznámiť sa dá všelikde - kupko, lyžiarsky svah, turistika, net, nejaká spoloč. udalosť, knižnica, škola, čojaviemčoešte :) Hlavne sa moc sebou nezaoberaj - potom to môže dôjsť až tak ďaleko, ako v príspevku "Psychiatria vs nájdenie vzťahu." Si mladý, šťastie si ťa nájde, len ho skús kúsok nakopnúť :)

Ahojte

Prepacte je mi luto znicil sa mi príspevok pre Vas dlhy :-(

Rodiče chtějí, aby jejich děti nekouřili, ale při tom u každé trafiky, kterou potkají, kupují cigarety.

Učitelé chtějí, aby žáci byli v klidu, ale při tom na ně sami křičí.

Šéfové chtějí, aby se jejich podřízení neflákali, ale při tom v pracovní době chodí na tenis.

To, co říkáte, by vždy mělo být v souladu s tím, co děláte. Jinak si totiž nikdy nezískáte důvěru lidí, protože hrajete pouze falešnou hru na to, že Vás samotných se to přece netýká.

Takto usetrim svoju energiu pre tych ktori ju budu prijimat a skutocne nieco hladaju od prispevkov kde sa pise o hladani (inak oba typy ludi hladaju to iste, lenze ti prvi neustale odporuju .. kdezto ti druhi kracaju .... taky je rozdiel medzi statim a chôdzou ..
kludne napiste na ateven@pokec.sk

Pekny den prajem vsetkym, vela humoru a pohody :-)

hehe:-D

nahodou je to sranda...ked nemas zmysel zivota a nic ta nebavy, nemas sa coho bat, nemas o co prijst a mozes robit cokolvek chces bez starosti!

Ale ty este nevies co je to skutocne bludenie v kruhu, inak by si bol volny ako vtak...

Presne takýto problém mám aj ja ... Nielen, že neviem čo so životom, ale poslednú dobu už v ničom nevidím zmysel. Nič ma skutočne nenapĺňa :/

uplne moje pocity, a maximalne ma to už ničí že iba bludim a neviem sa nájsť... ide ma z toho rozdrapiť od zufalstva :(