Caute,
pisem sem lebo ako opora pre moju priatelku zlyhavam, cize jej neviem v tomto poradit. Respektive poradit viem ale to co jej hovorim ja neberie do uvahy a myslim, ze nazor od viacero ludi by ju mohol konecne "nakopnut".
Ona ma 2 sestry a z toho su obidve stastne zadane a odcestovane zo Slovenska. Ako tretia sestra to ma velmi tazke. Jej matka na nu tlaci takmer vo vsetkom. Nuti ju jest jedla ktore nema rada, prikazuje jej stale ucit sa aj ked jej vysledky v skole su lepsie ako priemer a uci sa viacej ako 70% vsetkych ziakov co chodia do skoly. Samozrejme ze obcas sa pritrafi nejaka ta zla znamka ved to je normalne ale chciet od dcery (este k tomu od mladej, 18 rocnej, ambicioznej, peknej a inteligentnej baby) ktora sa venuje primerane svojim hobby a este si tak aj privyraba, aby mala same 1ky je trochu prehnane... nemyslite? Ved ked vidim snahu, tak ju aspon pochvalim a prizmurim na tie vysledky oci. Nikto predsa nieje dokonaly.
Najhorsie natom je, ze ona sa nevie proti nej branit, teda hlavne proti tomu jej kriku. Predstavte si ze na vas skoro kazdy den niekto zacne ziapat a vy proti tomu nic neviete spravit. Len odist a plakat v izbe... Podla mna taketo spravanie, tzv. psychicke tyranie sa da prirovnat k fyzickemu nasiliu a nech si mysli kto chce co chce ale podla mna je to tak! Ona ju ani nechce pustit na vysoku skolu niekam dalej (aby isla na internat) chce ju mat len doma lebo je to posledna dcerka a tak si to zafixovala v hlave. To nehovorim o tom, keby sa mala osamostatnit a odist z domu...
Prosim mozte sa vyjadrit k tejto teme a poradit jej? Ja si taky zivot neviem predstavit... Ved predsa bat sa vlastnej matky je dost silna kava.
Dakujem vopred za prispevky.
