Ani neviem ako začať. Mám 27 rokov a posledný rok a pol trpím depresiami. U psychiatra som bol 2x, ale nemôžem povedať, že sa mi uľavilo. Dostal som lieky, ktoré som istý čas bral pravidelne, ale prestal som. Nevidel som žiadne zlepšenie. Medzitým som mal, ale 2x veľký záchvat, počas ktorých som zhltol väčšie množstvo liekov, chcel som zomrieť, ale tieto lieky neboli stavané na samovraždu, ani lieky na spanie, čo som mal. Aj som sa rezal, na pravej ruke mám jazvy, ktoré už nikdy nezmiznú. Začalo to, keď som začal pracovať, zaľúbil som sa do kolegyne, ale ona city neopätovala, že zostaneme kamarátmi. Vtedy ma to neskutočne vzalo, spomenul som si na všetky neúspechy vo svojom živote a niekoľko týždňov som poriadne nejedol, nespal, mal som problémy s dýchaním. Vtedy som 1x vyhľadal psychiatra, lebo som bol skutočne v koncoch. Troška som sa pozbieral, ale stále podvedome túžim po smrti, neprejde deň, kedy by som nemyslel na samovraždu. Medzitým sa z nás dvoch stali dobrí priatelia, čo ešte zhoršilo môj duševný stav hlavne vtedy, keď sa zdôverila, že bola s niekým na rande a podobne. Myslel som si, že som sa cez to dostal, ale dnes som sa dozvedel, že zase s niekým bola a cítim ako sa depresia vracia, opäť cítim tu neskutočnú nenávisť vo vnútri, voči svojej osobe. Viem, že také odmietnutie nie je koniec sveta, ale neviem, prečo to tak prežívam. Neskutočne mi to vadí. Snažil som sa nájsť aj inú prácu kvôli nej, bol som na štyroch - piatich pohovoroch, ale nikde som neuspel a to opäť len prehĺbilo moje depresie. Už neviem proste, čo mám robiť. Vadí mi to, že som bol stále odmietnutý, že mám 27 rokov a nikdy som nemal priateľku, privádza ma to k šialenstvu. A o to je to horšie, keď ju vidím každý deň a cez tú bolesť sa nedá preniesť.
Vadí mi aj to, že ona a mnohé iné kolegyne sa prihlásili na rôzne kurzy cudzích jazykov. Neviem prečo, ale vadí mi to. Nikomu neprajem nič zlé, ale neviem si vysvetliť, prečo mi to vadí. Ja by som sa tiež niekam prihlásil, ale robil by som to na silu, nevidel by som v tom nič pozitívne. Čisto ako blázon.
Neviem, čo proste robím zle v živote. Jednoduchšie mi príde radšej zomrieť, lebo život nestojí za to trápenie.
Nešťastná láska ku kolegyni - depresie
po tom co som si precital cast tejto temy, tak ma zarazilo. v niecom sme si naozaj podobny. tiez mam pocit, ze moj zivot nema zmysel a cele toto, co sa deje okolo mna je len take prezivanie na silu. akoby moj zivot pozostaval len z veci, ktore musim robit, akoby aj zitie samotne bola pre mna povinnost, z ktorej nemam ziadne potesenie. a bohuzial mam pocit, ze svoju situaciu neviem riesit.
a klarika ti to povedala ze uplne krasne presne :)to je cesta a kluc k uspechu
tak trp dalej shinody
no aj to ze sa rezes prenu nieje totalne uplne normalne tam by som najprv hladal problem a inde problem uz ti to tu niekto pisal ze to nieje problem len ona ale to je vyustenie viacero veci
ja co citam som mal alebo aj mam presne to iste co ty dokonca som tu zenu vyhodil zo svojej prace nakoniec pre lutost som jej vybavil robotu bohuzial dost blizko mna znovu ale urcie som sa nerezal pre zenu to je co za padnutost na hlavu ty vole dnes je situacia taka ze mam novu koelgynu v robote ktora pomne vystartovala :) tak ze chodime do kina a podobne a ta ktoru som neskutocne chcel mierne povedane ziarli mal som spoved kde co ako sme robili ako dlho ako co jak ona je krasna ta ktoru som vyhodil od seba z prace a je sama jak kol v plote dovod netusim ale ty ktorych mala ju len osukali a odhodili ako spinavu handru :) a tak je dnes stav taky ze ma neskutocne depky ako je sama a bla bla bla a co je novinka domna zacala hucat nech chodim do fitka nech chudnem a ze som sice pekny ale keby som co to zhodil bol by som krajsi takze to co ti radia ostatny je naozaj spravna volba prerus to setko na minimum nikam snou nechod ak niekam chce ist debata na minime ja ked sa jej neozvem den tak je urazena preco co a jakto ze som nemal cas som taky jak psik na voditku ale uz si to cvicim aj to proste ukazat jej ze nieje ona panom situacie ale ty a srat nanu a uvidis mozno sa aj postoj k tebe zmeni nevedno uvidis ale ked furt pocuvas a kamosi a povedz ze ta to ubija nezajima nech si to necha pre seba co ta do toho co mas s toho len to ze sa rezes a doma honis pero nad nou ja kebyze sa nevrati spet blizko mna dnes uz len nanu v dobrom spominam a to je tak setko co zacnem je ze budem chodit do fitka ale nie prenu ale kvoli sebe sabemu aby ju sralo este viac co mohla mat a nebude mozno si nahovaram neviem ale to ze domna huci co jak sa obliekam co ako vyzeram je jej snaha aby som sa dal akoze dokopy a skocila by pomne uvidime :) ako tato hra skonci tebe radim kamo cim skor to ukonc a uvidis ako sa zachova ak nic tak budes mat aspon pokoj od nej od rezania bude to azke a bude ta to srat ale ver do buducnosti to je pre teba to naj
Vo viacerých príspevkoch máte pravdu, či už "branislaff" alebo "psychoprinces".
Priznám sa, že i ja som často rozmýšľal, prečo sa ku mne tak správala a prečo sme si vytvorili taký špecifický "vzťah", po tom, čo som jej povedal, čo cítim. To bol pre mňa dôkaz, že podvedome s tým nie je na 100% rozhodnutá a že by sa možno dalo časom niečo "vyriešiť". Neveril som, že sa so mnou baví len kvôli ľútosti. Tento mi proste stále vŕtal v hlave od momentu, čo povedala, že nič medzi nami nebude. Neviem, či si myslela, že to "zaláskovanie" len tak prejde, ale viac sme sa o tom nebavili, nebol dôvod a tak som nechal veci plynúť a nakoniec sme dobrí priatelia, hoci ja dosť trpím, keď rozpráva o tom, ako sa jej kto páči, koho by chcela a také veci.
Na druhej strane, ale nemôžem na ňu povedať zlé slovo, keď ma depresie dosť ničili, tak bola pri mne a snažila sa mi pomôcť, čiže ja vinu nehádžem na ňu. Neviem, či som tak zaslepený, že nevidím jej chyby, alebo proste je to všetko len moja chyba.
S tým súhlasím tiež, že keď chcem mať ženu, tak nemôžem fňukať okolo každej somariny, ale ja sa neviem proste nejak zoceliť, abo čo. Myslel som si, že keď budem dobrý človek, tak sa mi to dobro nejak vráti, ale tak stále akurát dostanem kopanec do nosa a mňa už tie kopance nebavia.
Máte pravdu, že najlepšie je prerušiť kontakt, lebo takto sa budem zožierať tak dlho, kým budeme spolu v práci a to kto vie, ako dlho bude.
A psychológ, čo ja viem. Nechce sa mi vyhadzovať peniaze na somariny. Neverím, že mi pomôže. Ja už neverím ničomu, že by mi mohlo pomôcť a tak sa len trápim, a moja nenávisť voči mne rastie a rastie . . .
Derpina,ano.
Dorpa,ano.
no za prve..ak chces aby si ziskal kvalitnu zenu ty sam sa jej musis ponuknut ako kvalitny muz...silny, schopny sa postarat nielen o seba ale aj o nu..ako zena ti vravim,ze chlap, ktory sa lutuje a ihned mysli na najhorsie je absolutne nepritazlivy. zacni od seba, navstiv psychologa, zacni posilovat, ja neviem obnov satnik, zmen uces...a ver ze ked budes silny, sebavedomy a pozitivny tak ti zenske budu stat v zastupe a tvoja kolegyna si bude buchat hlavu o stenu :) ak si teraz so svojimi mzslienkami nevies sam pomoct utekaj ku pszchologovi, neni to prejav slabosti. Uvidis aky dokaze byt tvoj zivot krasny a najma plnohodnotny :)
To sa stalo aj mne.Tiež sme akože ostali kamarati.No ja som to vyriešil jednoducho,prestal som sa s nou stretavať,písať.Zo začiatku to bolo velmi ťažke ale po čase to prešlo a vobec mi tá osoba nechýba teraz.Zíde z očí,zíde z mysle.Nájdi si inú prácu.Takisto keby si nadviazal kontakt z nejakou inou ženou tak by to pomohlo
Mimochodom laska, zeny a vztahy urcite nie su zmyslom zivota.
