Moje neprijemne zivotne pocity riesim unikmi. Prejavuje sa to ako bludy, ide o nevedome myslenie, ze som niekto iny nez som. V podstate ide o sposob sebaopojenia, kedy stratim vedomie.., ale nepouzivam k tomu latkove drogy..ale si pripisem vacsie schopnosti, nez v skutocnosti mam, mysel skoci do toho privysokeho sebahodnotenia.
Napriklad mam dolezitu schodzku s niekym, a mam blud, ze stihnem za 10 minut sa obliect aj namalovat, aj obut, aj naranajkovat, takze sa nechystam skor. Vedlajsi ucinok - moja potreba urobit dobry dojem na schodzke, a zostava nenaplnena. Ten prvy dojem je predpoklad na dalsie ciele s danym clovekom (napriklad potencialny dlhodoby spolupracovnik/kamarat) a tak to stazuje dosiahnutie tych cielov.
Je to take caste teraz, ze vstanem a coskoro nato pride prvy blud, potom cez den aj dalsie 2 a pred spanim byva posledny. V podstate stale len nieco odkladam a napravam dosledky tych cinov po bludoch, a moj potencial je nevyuzity. Davam energiu a pozornost niekam, kde mizne, nie do realnych cielov. Snazim sa o veci, ktore sa mi nemozu podarit.
Takyto zivotny styl vedie k depresiam, tie nemam teraz tazke,roznym mensim telesnym problemom a aj k poruche pozornosti, co je u mna vazne obmedzenie, ktore mi sposobuje dalsie neprijemne pocity, najma ma trapi, ked ma taku, trapiacu sa kvoli tymto tazkostiam, vidia ostatni. Vedie to k depresii.
Tento mechanizmus som odhalila len nedavno. Mam uznany polovicny invalidny dochodok zo psychiatrie. Som este mlada. Zelam si naplnit moje sny, ale nie su naplnene ani zakladne potreby, lebo ich naplnanie zanedbavam ako nasledok bludov, ze ja toto ani tamto nepotrebujem (napriklad dohodnut sa vopred s niekym an strenuti).
Dakujem, napiste, ak mate k tomu nieco.
