Psychicka pohoda - ako?

precitala som si len posledny odsek a moja rada: so svojimi psychickymi a zivotnymi traumami, ktore som si myslela - resp. "vsak musim sa vediet so vsetkym a vzdy popasovat sama"- som si vytvorila tak akurat vysoky krvny tlak.ja, ktora som cely zivot mala nizky tlak, zrazu (nie je to zrazu, ale rokmi ukladajucimi problemami) mam tlak 160/90 a potrebujem liecbu. sice uz trocha neskoro-ale predsa, dnes som bola 1.x (konecne!!!!!!!) na sedeni so psychologom. moje problemy nevyriesi, to je mi jasne, no aspon pomoze a poradi ako sa snimi "lahsie" popasujem, co mozem zmenit ako zmenim a co sa zmenit neda, ako docielit nech ma to nedepta a teda aby som si uz sama sebe neskodila. sice bola som len raz, ale uz viem, ze zbytocne som sa doteraz tyrala, teto krok som mala spravit uz pred rokmi.

Psychológ nepredpisuje lieky, ani nemôže, lebo nie je lekár. Psychológ vedie psychoterapiu, psychiater predpisuje lieky. Myslím, že psychiatrovi ísť nemusíš, ak by si mala pocit, že to bez liekov nezvládaš tak môžeš, ale ty by si hlavne potrebovala nejakú dobrú psychologičku čo ťa vypočuje a usmerní. Buď rada, že aspoň tatka máš dobrého, ja som ani toho dobrého nemala.

proste zaevidovala si od chruni tú poznámku Prečo by sme ťa mali ľutovať ako negatívnu, pritom ona sa to možno fakt chcela len dozvedieť, silentcry stavaj do popredia všetko čo je dobré a nešporuj si negatívne veci, snaž sa ich rýchlo spracovať nejakou reakciou vtedy keď sa to deje, keď je šanca s tým niečo robiť, lebo to sa bude vrstviť jedno na druhé a zamestná ti to hlavu natoľko, že nebudeš schopná žiť v prítomnosti normálne, ale o to musíš zabojovať, nie len čakať a potom byť zarazená, že čo sa deje, jak že jedno maso, zober si vtedy tri, musíš to nejako prebiť, a nie nejesť nič, to sa takto nikam nedostaneš. Musíš si voči svetu vymedziť hranice a byť autentická, a nie plniť len očakávania druhých a tŕpla, či sa zapáčiš alebo nie. Uznanie je sladké a od matky najviac, lenže ty ho nedostaneš, pokiaľ sa o to nepostaráš. Musíš tej mame najprv odpustiť, že nie je taká, akú ju chceš mať a keď sa chopíš rozumu a začneš s tým čo máš a vypustíš z hlavy evidenciu toho, čo nemáš, tak máš šancu, inak ťa čaká matkin osud, lebo ona ti zrejme ani nie je schopná poskytnúť, to po čom túžiš, lebo sama lásku nedostala. Drž sa duša.

Vidím, že ti tu riadia vyhľadať psychológa, no z vlastnej skúsenosti viem, že od nich nemôžeš očakávať pomoc. Ich jedinou starosťou je ťa spacifikovať liekmi. Ja som kvôli tomu lietala aj v závislosti na liekoch (rivotril). Skús sa týmto problémom vyhnúť.

Mňa naštartovali motivačné knihy. Nenašla som žiadnu top knihu, no každá mi niečo dala a neskôr ich môžeš odložiť a ísť si vlastnou cestou, ktorá vyhovuje len a len tebe.

K tvojmu správaniu ti môžem povedať len jedno. Ak sa ty budeš cítiť ako "handra", bude tomu zodpovedať aj tvoje správanie a potom nečakaj, že sa k tebe bude niekto chovať inak ako k "handre" (prepáč, za to prirovnanie). Najskôr si musíš vážiť sama seba. To ťa zocelí a premení na silnú osobnosť.

A nezabúdaj, že ak ti niekto pod nohy hádže polená, skús s nimi zakúriť, namiesto potkýňania sa na nich. Tvoja mama ťa učí jednému - spoliehať sa na seba! No po pravde, v súčasnosti by som bola schopná takému človeku, ako je tvoja matka povedať: ďakujem ti mami, lebo vďaka tomu aká si som zistila, že ťa vôbec nepotrebujem.

tam bude problem niekte hlboko, mozno este v detstve, odkedy spolu nekomunikujete? ta psychologicka by ti naozaj pomohla, si myslim. je uplne bezne,ze na jednej strane matky uprednostnuju niektore zo svojich deti a na druhej strane druhe utlacaju, a casto ktoviepreco uprednostnuju synov pred dcerami, mozno na teba ziarli lebo otec ta ma rad, tazko takto povedat. ale bolo by dobre prist na pricinu, aj ked by si ju nevedela odstranit, aspon by si vedela preco.

dakujem, ze ste sa vyjadrili...

1. Lebo uz neraz sa mi vysmialo par ludi (nezavisle od seba), ze oni ma lutovat nebudu/alebo ma lutovali az moc povrchne, a pritom mi nijak nepomohli :/ a obavala som sa takej reakcie aj tu-predsa len, na nete sa najde vela ludi, ktori nie su ani kusok empaticki ...

2. apatia - a prave o to ide mam obdobia, ked okrem pozdravu nepoviemu nikomu ani slovo... a pritom ja sa potrebujem vyrozpravat..

3. kamarat sa mi ozyva, ale malokedy mu odpoviem, pretoze sa bojim, bojim sa, ze to pokaslem...aj ked sa este dobre nepozname, viem, ze je fajn a ma rovnake hodnoty ako ja. snad ked sa nabuduce stratneme budem menej nervozna.

4. vyska je v pohode, lebo ma tatik podporuje - aspon on ma pochvali a povie, ze to zvladnem, ze som sikovna.. pravdu povediac, nie je to az tak o tych peniazoch, lebo matka mi robi len napriek.. tak, ako nejde o peniaze detom bohatych rodicov, ani mne. ale tym nechcem vyjadrit, ze sme chudobni. proste, chyba je myslim v tom, ze matka utraca peniaze do zbytocnosti. pred rokom sa kupil televizor za 700 €, pred dvomi rokmi bratovi na narodeniny(10 rocnemu) bicykel za 400€. tak mozem pokracovat dalej.. a pritom len velmi malo veci sa vyuzije.

Na nakupy chodi s mojim 21 rocnym bratom, ani si nepamätam, kedy som si naposledy nieco kupila(myslim oblecenie apod.). uz tomu bude asi aj 2-3(?) roky. je mi smutno, ze na rodicovskych zdruzeniach, kde sa riesila stuzkova, chybala len moja matka.. veci si periem sama, aj to len vtedy, ked pride na mna 'rad' ako votrelec.. naposledy ked som sa jej opytala, ktoru kadernicku si mam objednat, lebo zostava uz len par tyzdnov a stuzkova je navyse v sobotu - tak na mna vyyskocila, jak si to predstavujem, ci sa neviem sama ucesat :( alebo vcera pri obede, ci som normalna si dat 2 kusky mäsa, ked 'nic' nerobim, ze to mam vratit ... tak dnes som ani nejedla a mala som pokoj..

na Vianoce som dostala sveter aj s visackou, aby som videla jaky bol drahy(7€) .. prvy mobil som mala v 15tich.. mladsi brat uz od prvej triedy vystriedal 4(!) dost drahe - o co ide ? nikdy som jej nenadavala, ani som ju neudrela, lebo trosku ucty mam, ale uz k nej dlhsiu dobu neprechovavam ziaden cit lasky, ci nelasky. nic. totalne.

ten den, ked si spravim maturu(snad aj prijimacky) a odidem z domu, dufam, ze pride co najskor. este raz vdaka za prispevky...

Máš veľmi nízke sebavedomie, to vidno aj z toho, ako sa desať krát stále ospravedlňuješ za všetko. Ale keď máš také vzťahy v rodine, keď sa k tebe matka takto chová, tak sa nie je čomu čudovať. Ja som mala v detstve a hlavne puberte tiež veľmi problematický vzťah s matkou, takže ťa viem pochopiť. Tiež ma matka neznášala, hoci takto vulgárne ako tvoja nenadávala. Ja by som ti odporučila navštevovať nejakú dobrú psychologičku ktorá ťa vypočuje, usmerní, pochopí. Ja som približne v tvojom veku začala jednej chodiť a dosť mi pomohla. Na jednom fóre sa ti nedá dostatočne poradiť, lebo tu na to nie je priestor

urcite nie si ani blba ani nic podobne, naopak, z pisania je vidno, ze si mile, chytre a svedomite dievca, ktore to ma v rodine tazke. takych rodin je bohuzial vela. mas stastie ze uz koncis skolu. ako sa stavia tvoja matka k tomu ze chces ist na vysku? pochybujem ze ta chce financne podporovat. ak sa aj dostanes niekam a budes byvat na internate, asi si to budes musiet platit sama, cize popri studiu aj pracovat - ak budes taka sikovna a v tejto tazkej dobe si pracu najdes. matku neries, ako tu uz pisali...nie je to tvoja chyba. uc sa jazyky, aby si mohla vypadnut cim skor za hranice a zit konecne svoj zivot. ked si usporiadas zivot, vsetko bude lepsie, aj tvoj vztah k tebe, aj tvoje vztahy. kamaratovi povedz pravdu...ak myslis ze ju unesie. ak ti hrozi ze ho inak stratis. ale myslim ze su ludia na tom ovela horsie, nemyslim ze by ta kvoli tomu niekto normalny opustal. nie je to tvoja chyba, ze mas taku matku. mas to ozaj tazke...drzim palce
skus pozriet na nete, kde by sa dali kupit lacne saty...je to len jeden vecer v zivote, nic viac. tvoja matka ma maturitu? mam pocit ze na teba ziarli.

anaž sa a vyber sa na vysoku školu mimo mesta .... mamu nerieš , pre §u je trest už byť sama so sebou .... už o chvílku budeš dospelá a budeš mať svoj vlastný život ..nenechaj si skaziť tie najkrajšie roky .. máš to ťažké ale ja ti verím , že to zvládneš a nájdeš dvoje šťastie ... s tym chalanom ostaň v kontakte , pomaly sa zblížite a spoznáte a ked mu zacnes doverovať ( co urcite potrvá na základe tvojich skuseností z domu ) sa mu otvoríš a on ak je normálny bude ťa milovať ešte o to viac .... nikdy sa nehanbi za to , za čo nemôžeš ... deti sú obeťami obetí ... je len na tebe ako sa rozhodneš , nech si mama žije ako chce ... viem , že sa to lahko píše a ťažko koná ... každy chce pohodu doma a potrebuje pocit domova a bezpečia a oporu rodiny ... ale tvoja matka ako rodič zlyhala ... mysli hlavne na seba a svoje šťastie :-)

nenechaj sa zlomiť tým čo ťa obklopuje, rodičia sú pre deti lotéria a ty nejak smolu, je pre teba ťažké tú situáciu chápať, keď si v tom najkrajšom veku a očakávaš, že všetci okolo teba sa budú tešiť a pripravovať spolu s tebou, nejaké pekné šaty si požičaj, zariaď si to sama, keď je mama bez záujmu, ktovie čo ničí ju, mnoho významných ľudí začínalo skromne a nenechali sa znechutiť, skôr ich to nakoplo a motivovalo. Snaž sa dobre stravovať aby si bola zdravá, čisto oblečená, umytá, proste záklané veci, zatni zuby a nepripusť si ľútosť, aby ťa neoberala o silu a nehodila do apatie a bezmocnosti, ľahko sa to hovorí viem, ale snaž sa, hlavne aby si nebola ako tvoja mama, sľúb si, že ak budeš mať raz deti ty, tak im dáš všetko to, čo ti práve teraz od rodičov chýba, a tak si to vynahradíš, neboj zvládneš to, len treba veriť