Ten pravy / Ta prava

...a ešte preto viem, že to je ten pravý, že dokáže so mnou žiť ....lebo ja byť chlap a mať ženu ako som ja, niekedy by som ju nakopala ... sebakritika mi nechýba, takže aj za to je to ten pravý, že má toľko trpezlivosti so mnou keď mám "svoje" nálady alebo ju naopak nemám :))

lilyiankaa, vobec si nemyslim, ze by to boli huposti. Dakujem, ze aj ty pises konkretnejsie. Kazdy na to prichadza po svojom asi a pre kazdeho nieco ine znamena viac, nez to ostatne.

Tak toto asi tak celkom nepochopim a neuverim ani ja, pokym nezazijem:)
vdaka ni-ka

mňa presvedčil o tom, že je ten pravý najprv maličkosťami a potom inými činmi ..napr. tým, že si na mňa našiel čas, aj keď ho mal veľmi málo, keď sme boli od seba stále mi písal ako mu chýbam a teší sa na mňa, časom som zistila, že mi dôveruje a nemal problém mi požičať svoje auto (aj keď mám svoje), to bolo myslím po 2 mesiacoch a zrazu z ničoho nič mi dal kľúče od jeho bytu ...... možno si povieš, že sú to hlúposti, ale len s týmto mám pocit, že je to to správne a viem, že je to ten pravý ... predtým keď som niekoho mala nikdy som nepočula žeby povedal a v budúcnosti hento a tamto ..s týmto je to stále, plánujeme, od začiatku ako sme spolu sa ma pýta na všetko, ideme si zariadiť vlastné bývanie a vidím, že aj keď sa náhodou trošku nezhodneme (nehádame sa, ani po sebe nekričíme) a ja by som aj mala chuť odísť, nepustil by ma ... a preto viem, že to je ten pravý....

krizu ani nie,len som po porode ostala dost chora,manzel ma vtedy podporoval,bol so mnou aj v nemocnici,ked som chodila do nemocnice na tyzdnove liecenia tak kazdy den jazdil za mnou 50km tam aj spat,len aby sme boli spolu...nebyt jeho tak uz to asi vzdam,lebo zit s takou chorobou je dost blbe...len vdaka nemu sa necitim zle,drzi ma nad vodou,dava mi pocitit ze ma miluje,nielen ze mi to hovori ale sa tak aj sprava,masiruje mi nohy,vecer ma hladka pred spanim,hycka ma jak babatko,nedava mi ziadny dovod na ziarlenie...mam pocit ze sme si sudeni,ze mi ho dal osud,jak kompenzaciu za chorobu,niekedy mi to pripada ze je tu aby ma chranil:)...nikdy na mna nekrical,nehada sa so mnou,skor ja nanho nakricim,aby som sa vyventilovala...myslela som si ze sa nikdy nevydam,ze laska neexistuje,ze je to len ucta a nejaka zotrvacnost,ked su ludia spolu aj 40 rokov...nechapala som jak je mozne ze dvaja cudzi ludia si dokazu byt natolko blizky aby spolu vydrzali...hlavne so mnou:))
ale pri mnazelovi som nemala pocit ze je cudzi,ani sme sa nemuseli nejak velmi zblizovat,stale som mala pocit ze uz sa pozname,ze uz sme spolu boli,funguje medzi nami telepatia,je to sranda ked vieme na co ten druhy mysli aj bez toho ze by nieco povedal:)
a ano,pred svadbou som troska pochybovala ci nam to vyjde ale mamina mi vtedy povedala ze "zaruku na dlhy a stastny vztah ti neda nikdy nikto"...:))

doubledog, tak to od teba beriem tak, ze si tu pravu nazatial nerozpoznal a zatial ta tato skusenost len caka mozno, aj ak by ta mala cakat v hlbokej minulosti ci dalekej buducnosti, ci prostej pritomnosti. Moze byt.

Mozno niektorym ci aj mne zlahci premyslanie nad tym, ked to budeme brat skor ako "nazatial prava / nazatial pravy", nakolko clovek ozaj nikdy nevie, co bude neskor pokym zije. Skor je to o tom, ako to bolo doteraz a teraz. Neviem, ci porovnavanie nasich lasok je spolahlivym meritkom, ale clovek sa tomu zrejme zial nevyhne, alebo zeby...? hmmmm

nikdy nic take nevies naisto
vzdy je tam miera rizika, kedze nikto nepozname buducnost a ani nikto z nas nevidi dokonale do toho druheho

doubledog, vychadzam z teorie pravosti a ratam s tym,ze nie vzdy si to obaja musia uvedomit automaticky, ze to tak je. Je mozne, ze jeden z nich si tym velmi dlhu dobu nebude isty, ci sam sebou.

Smiem sa ni-ka spytat, ci bola aj nejaka kriza, ked si zapochybovala ci rozchod alebo odluka? Alebo klucovy moment, ked si vedela naisto?
Inak vdaka, tak nejak si to predstavujem i ja, jak si to popisala.