Ahoj, tak ide o to , ze neviem ak ma prijat samu seba. Robím uplne vsetko, aby som vyzerala pekne, aby som sa sama sebe pacila a bola na seba hrda. Malovačky, starosliost o vlasy, oblečenie, no aj tak sa sama sebe nepacim ! . Ked sa upravím je to celkom fajn, potom neskor pocas dna sa pozriem na seba v skole ci v zrkadle a je to katastrofa. Proste neviem co mam urobit aby som sa pačila sama sebe, lebo to je zaklad. Potom ked sa citim skaredá, tak mam samozrejme aj blbu naladu. A najblbšie natom je , ze ked mi niekto povie , že som pekná a podbne, len odvrknem lebo si myslim ze to neni pravda, a ked mi nahodou niekto povie, ze co to mas dnes za make up alebo ze vyzeram zle , tak si to zapamätam aj na pol roka. Viem, ze niesom skaredá, ale zas ani niesom krásna, a v mojom veku , chce byt kazdé dievča KRASNE. Uz mi to proste ide na nervy..
Ako sa pacit samej sebe?
Dievčence pochopte jedno, netreba sa porovnať s tými babami v seriáloch, filmoch a v časopisoch. Veď oni niesu prirodzená, ich pred každým záberom upravuje kopa maskerov. Pred každým fotenim ich nastailuju. V reálnom živote ani jedna nieje dokonalá. Nedajte sa oklamať naoko dokonalým vzhľadom. Buďte prirodzené, rozstrapatené, bez makepu a tony líčidiel. Buďte sami sebou.
aj tým najkrajsim babam "zide" make up a splasnu vlasy pocas dna :) ak mas cas, treba to proste doplnit :) kedysi som nepouzivala, vsak ani na trhu neboli podkladove bazy, tak make up sa stracal velmi rýchlo, teraz si rano dam pod bb krem bazu, ktora drzi cely den, pod tiene na oci tiez, kedze pracujem v open space, je tam dost vyhrevne, aj ked mam puder, ktorý ma vydrzat 10 hodin, ku koncu pracovnej doby sa uz straca, prepudrujem sa kompaktnym, doplnim ruz, ked stiham aj sa precesem, ked idem domov, ale celkovo poobede uz to nie je ono ako rano nanovo, ale je to uplne normalne, dolezite je sa citit fajn vo sovjom tele, tzn. neprejedat sa, udrziavat si peknu postavu, bez fald trciacih z oblecenia, mat stale pekne umyte, vonave ucesane vlasy, pekny make up a prijemne, zenske oblecenie
ja mám to isté :D neviem ako sa mám mať rada :D síc si na seba nedávam make up ani žiadne maľovačky :DDD ale za to sa starám o vlasy a oblečenie ale aj tak mi je z toho na nič .. proste asi musíme prejsť nejakým blbým obdobím :DDD mne to obdobie trvá už asi 3 roky ale je to istotne lepšie než na začiatku , vtedy som ani vonka nevyšla kvoli tomu že somsi myslela že mám zlé vlasy atď
:D hlavu hore prežiješ to , pokiaľ máš apon jednu dorú kamarádku tak podme :D
ahoj,poznám ten pocit.Ja sa ráno snažím natočiť vlasy,pekne namaľovať,pekne obliecť cítim sa celkom fajn. A v škole,keď sa pozriem do zrkadla,zistím,že vlasy mi spľasli a,že som úplne obyčajná a nikto by si ma nevšimol.
Niekedy si o sebe myslím,že som fakt pekná,starám sa o seba.No potom prídem napr.do školy a začnem sa porovnávať s druhými babami.Fakt v škole je toľko krásnych žien,že mi to úplne úplne podkopáva sebavedomie.Meriam len 154,mám 22 rokov,a veľa ľudí mi tipuje 15!
Takže neviem čo ti poradiť,nízkym sebavedomím trpí veľa ľudí.Niekto by určite rád vyzeral tak ako ty.Mne to veľa ľudí hovorí,no nejak to neviem prijať.:(
Ak je to len o pohľade do zrkadla, nie je to také zlé, ak je v tom viac, môže to dopadnúť tragickejšie (u niektorých napokon napr. skákaním pod vlaky, etc. -_-).
tak sa nepozeraj do zrkadla
Na svete je asi milion dolezitejsich veci, ako to, aby sa clovek sam sebe pacil v zrkadle.
Vitaj v klube. Mne, ako vždy, rozum hovorí, že som celkom pekná, ale neprijímam to. Na fotkách sa sama sebe celkom páčim, ale nepriznám si, že to nie je až taká katastrofa, ako si myslím, nuž, a to som sa už celkom výrazne zbavila komplexov, v ktorých som kedysi bola uväznená. S tým mi pomohlo najmä okolie, kedykoľvek u mňa niečo vyzdvihlo, a NAJMA vtedy, keď ma zhodilo.
Teraz ma akoby balil jeden môj lekár, stále mi opakuje, aká som pekná, inteligentná, a blah, blah, blah, tak mi to pochopiteľne lichotí, len mu to moc neverím, hoci to možno myslí vážne.
Ako to naozaj zmeniť? Prepáč, ale to ani srnka netuší :(
