Mám 16 rokov, a za sebou prežitého viac jak iný v päťdesiatke. Vyzeram tak na 25 mam bohatych rodičov čiže si možem dovolit sa o seba starat mam nadpajane vlasy a šeliake procedury samozrejme mojmu veku primerane, drahe oblečenie a aj tak niesom spokojna. Všetko čo som chcela zažiť mam zasebou, mam pocit že ma v živote už nič načo by som sa mala tešiť nečaká. Mam dosť burlivi život, za sebou depresie, tazke uzatvaranie sa do seba, vyskušala som všeliake drogy, ani tie ma nebavia už, precestovane stopom kade tade, v kamione, bars de po cesku a slovensku, sex z 2 znamimi osobnostami, so spevakmi sme pili na hoteli, v 13tich utek z domu, v 15 som behala po slovensku s kolotočarmi, protidrogove liečenie pre mladistvych,neskutočne prebdene noci na pervitine, cele leto som behala sfukana po prahe, a ja neviem na vela veci som už aj zabudla, ale ja nemam vobec normalny život, ale mna normalny život s nudnymi ludmi nebavi. Ak sa pytate akych mam kamaratov, tak mam ich mnoho, ale iba povrchne znamosti asi v každom meste slovenska. A čo rodičia? Mama pracuje v Rakusku a otec snami nebyva, byvam len s bratom, keby ste sa čudovali, či im to nevadi. Teraz mam od rana tažku depresiu, že neviem čo zo životom, čo ja na tomnto svete budem robiť, inak občas mam pocit že mam schizofreniu som už uplne prepnuta, možno to tak nevyzera ale vo vnutri som dost utiahnuta. Dnes som si kubik pedra zajednala a pritom nehcem, drogy su zle, ale ked v normali ma to už nebavi, piko mi pomaha pri riešeni problemov, potom mam v hlave tak čisto upratano nemam tam bordel a vtedy som namotivovana naučim sa toho vela, stihnem všetko čo chcem, všetko ma bavi, ale niesom zavisla aby ste si nemysleli. Teraz si myslite, že čo to take decko jak ja sem piše, moj problem je uplne iny ako tu pišu smutny ludia s depresiami, že nemaju priatelov. Ja som uplne mimo, mne chyba laska, skutočny priatelia, zožiera ma ten pocit, že zle dopadnem, nemám žiadnu buducnosť, šak čo ja budem robiť veď nič neviem okrem fajčenia kktou, jak by povedali mnohy, som tupučka až sa blizka, ale chodim na gympel šak čo ked chcem sa naučim, ale buducnost nemam už to vidim jasne. A preto, čo mam zo sebou spravit ? Alebo skôr ako sa zmeniť? Ja viem že som hrozny človek a preto to sem pišem.
