Ono to tak nevyzerá, ale úzkosť a sociálna fóbia vedia veľmi znepríjemniť život. Ja sa liečim na úzkosti a sociálnu fóbiu asi 4-5 rokov, teraz mám 21. Ako kvôli úzkosti a soc. fóbii som prišiel dá sa povedať o veľa. Možno aj o vzťahy, priateľov určite, narobilo mi to a robí mi to veľmi veľa trápenia. Niekedy to z duše nenávidím a hovorím si, prečo to postihlo mna. Ja beriem antidepresíva a občas benzodiazepíny, keď mám väčšiu úzkosť, a je to v obstojnom stave. Len sú návykové, tak s tým pozor. Ako keď som sa začal liečiť, bolo to dosť nanič. Mal som úzkosť aj z toho, keď som mal ísť do obchodu. Teraz mi takéto veci nerobia žiadny problém, určite som urobil veľký posun, ale stálo to veľa námahy a strašne veľa driny, aj cez bolesť.
Nevyhýbať sa ľudom, snažiť sa chodiť medzi ľudí aj keď sa nechcelo a bola úzkosť. Teraz sa mi to trošku vracia. Ale že by som bol vyliečený, to ešte určite nie, je to proste beh na dlhú trať. Ale keď sa bude človek snažiť a bude veriť, že to bude lepšie, je možné urobiť veľký posun a možno po dlhšej dobe sa aj úplne vyliečiť. Dôležité je mať aj pokojné prostredie a čo najmenej sa stresovať, všetko sú to veci, čo tú úzkosť len viac spúšťajú a šťažujú zlepšenie stavu.
Mne úzkosť zmenila život veľmi, stále s ňou bojujem, ale verím, že raz sa úplne vyliečim. Ešte inak stále študujem, aj keď to ide ťažko, lebo kvôli soc. fóbii som nebol jeden čas schopný chodiť do školy. Ale to by bolo na strašne veľa písania.
