Rosalginka, bolo tam dokopy 5 pacientov (vratane mna) a 3 sestry. Ked som uz nevydrzala tu hrozu, volala som rodine, nasli ich zamknute v ich miestnosti a radio im hucalo na plno. Preto som chcela podat na nich tu staznost. Akutny pripad som bola ja, nedokazala som si ani sadnut, aby som neomdlela. Cesta na wc mi trvala 15 minut a to som ho mala priamo v izbe. Jednoznacne ma zanedbavali. Ale uznavam, ze k dochodcom sa spravali ovela horsie a bez ucty. Ja som obisla este celkom dobre, pretoze som sa ozvala. Rovnako tak moja kamaratka a teta maju bohuzial podobne skusenosti s nezaujmom o pacienta.
Kamaratky medicky mi same rozpravaju o tom, akych lahostajnych lekarov a sestry mavaju niekedy na praxi. Skor je to o kolektive, ktory sa stretne. Ak chcu, vedia pacienta vypocut a dopomoct mu k vylieceniu, vobec nemusia byt drze, ak nechcu. pacient tiez nema dovod vykrikovat, ked ma o zaklad postarane a ked sa mu stav nezhorsuje. Mozno keby sa za slusne spravanie dostavali odmeny, mozno by to bol efektivny sposob, ako sestry motivovat a zaroven, aby pacient nenadaval. Ale niektore sestry boli zase velmi zlate, jedna mi dokonca aj sama od seba prezliekla spotenu postelnu bielizen, hned som sa aj ja citila lepsie.