Ostať doma v psychickej tyranii prerastajúcej do fyzickej podoby, kde aby som prežila musím brať antidepresíva a ďalšie lieky, ktoré by sa brať spoločne nemali alebo ísť to oznámiť a dúfať, že všetko bude lepšie?
Mám 16, bola som fyzicky týraná (škretenie), psychicky (potláčanie morálnych hodnôt, ľahostajnosť, nedôvera, špina, smrad, bordel, asocializácia), prešla som si šikanovaním, alkoholizmom, znásilnili ma, nedokážem normálne jesť (buď sa prejem a časť vyvraciam alebo dokážem deň nejesť a následne mám vlčí hlad a viete ako skončím, lieky tie stavy zmierňujú). Nedokážem takto žiť. Zabila by som, mám v sebe množstvo hnevu, skazených myšlienok, sledujú ma, nemám súkromie, odmietam takto naďalej žiť a moja mama sa zaujíma len o žranie a špinavé prachy.
Klamstvá, bezduchosť, nezáujem...
