Hľadám niekoho kto je tiež psychicky úplne na dne ako ja

lebo je len velmi malo horsich veci, ako pozerat sa na utrpenie blizkych

pozri, ako som napisala, volba je vzdy len na tebe a ak sa rozhodnes hrabat sa von, tak pre to spravis prve-posledne, ale to rozhodnutie za teba nik iny nespravi. a ak sa sa jedna o ten druhy level s milovanymi ludmi, tak ver, ze tam to pojde prirodzene a neverim tomu, ze by ta to mohlo stiahnut dole.

Lenže čo ak nás to neodrazí a naopak nás to posunie ešte hlbšie.

ale prirodzene sme sebci a aj tak sa rochnime v tych svojich hovnach az kym sa nerozhodneme :)

Tak nejak :)

:) iste.. skutocne dno je pre nas to nase dno, ale skutocna bolest je pre nas zvacsa bolest druheho a myslim, ze napriklad aj toto poznanie nas vie odrazit od nasho pomyselneho dna, aj ked si myslime, ze uz sme zahrabani hlboko v hovne. lebo pre seba nemame taku silu bojovat ako pre/za milovanych.

V tom prípade som sa už zahrabal do dna :DDD

kamoska_ - pekne napísané :)

Mimulus, ja si napriklad nemyslim, ze hranice dna ma kazdy inde, podla mna je len jedno absolutne dno/beznadej/zufalstvo, ale to, ako to kazdy vnima je druha vec a velice individualna..

najlahsia volba myslim v tom zmysle, ze sa tomu nepostavis tvarou v tvar a vyriesis svoju situaciu, ale zutekas. ano, musis prekonat pud sebazachovy, ale moze to byt len silne odhodlanie - jeden skok, par liekov atd. a som presvedcena o tom, ze kto ma gule na takyto krok, mal by ich aj na vyriesenie svojej situacie, len sa rozhodol pre jednoduchsiu z moznosti.