Keď máte pred sebou prekážku...

Mozno by pomohlo odputat sa od rodiny, od ich priani, od toho, ze ich sklames. A zacat zit svoj vlastny zivot, nie zivot, ktori by chceli oni, aby si viedla. Lebo takto sklames len samu seba. Chyby robi kazdy, a len ten, co nic nerobi, nerobi ani chyby:).

Nádherné! Musela som sa usmiať. Je to presne tak. Keď ma niekto vidí, chcem sa predviesť, ukázať sa a vtedy cítim zadosťučinenie. Ak som na to sama, sama mám celý deň pre seba nič neurobím...

Ničím sa. Až sa mi nechce uveriť v akom závoji, scenári žijem. Akoby ma sprevádzal tieň, ktorí sa drží tým, že ho podorujem. A môže kedykoľvek odletieť.... Zmiznúť. Mám ho nad hlavou. Vo vnútri, stal sa mnou...

Pamätám si keď som zložila prvú pieseň, keď som ako dieťa viedla... Naučila som sa robiť láskavosť druhým, ale ak mám svoje sny, nemôžem ich zahodiť, vzdať sa ich. Mám tú potrebu ísť za nimi. Viete, vždy som videla a vidím každý deň ako si moja mama seba neváži, domácnosť, svoje deti, nestará sa... Ja taká nechcem byť. Nechcem si ubližovať. Mojou výhodou je, že veľa znesiem na sebe. Od mala bol vo mne tlak, denne som plakala prečo ma nemá mama rada, jediné čo som si na Vianoce želala, je to aby ma mala rada...
Nemám k sebe lásku, pretože ju nepoznám... Mala som ju k zvieratkám ale aj tá už opadáva, pretože nemá odkiaľ vychádzať, zo mňa... Svojim zajačikom som kedysi hrávala na klavíri :) Hmm...

"Môj problém vznikne asi takto: Zavolajú ma vonku, ako dnes, pre cvičenie (chodievame spoločne cvičiť) ale ja som sa vyhovorila, že nemôžem a radšej sa napchala nezdravými jedlami."

Diabol je skryty v malickostiach.
Ak mas rada priatelov a cvicenie a chces ist von .. ale nejdes, lebo ides robit nieco co rada vobec nemas ...... mi to pride akoby si bojovala proti sebe (tzn. nevyriesis problem ktory neexistuje, musis najst ten ktory ta trapi)

Skus si povedat, ako si predstavujes idealny stav a ten si predstav, ak ta naplna, tak vies co mas zmenit. Sama si premysli, pri akom cine budes so sebou spokojna a ked tak ucinis ziskas ten pocit.

Ak ti chyba chemia (cvicenie, priatelia) moze to byt sposobene liekami (zvycajne lieky obsahuju nadmerne mnozstva latok, ktore sa bezne v prirode nevyskytuju - napr. ak je liek "supercokolada", potom zrazu vsetky realne cokolady prestanu chutit).

Vysad lieky, a mozno zacnes viac prezivat kazdodenne stastie intenzivnejsie a naopak nebudes padat z tak vysokych umelych poschodi stastia :)

Dokazem si predstavit, co citis. Cely zivot okolo seba pocuvam stale "nie, neda sa to, nie je to mozne, je to hlupost, si ako decko, taky hlupy napad, kedy dospejes, spamataj sa". Od svojho detstva az doteraz. Ako spravna dceruska som sa snazila kazdemu vyhoviet, nikomu neublizit, len aby oni boli spokojni, len mne sa nikto nesnazil vyhoviet, pochopit ma, podporit ma. Ako keby som zila v inom svete. Je to tazke mat okolo seba takych ludi(ktorych navyse mas hrozne rada a nechces ich ranit) a nestratit sebavedomie, seba.

Pred casom som spravila rozhodnutie, ktore teraz viem, ze bolo zle(vsetci ostatni to aj tak prijali a boli na mna nahnevani). Ale uz sa stalo, lebo som uz jednoducho nevladala(po psychickej stranke, co sa odzrkadlilo aj na fyzickej stranke-vychudnute vpadnute lica, bledost, nervozita atd). A v tom case to asi bola ta najrozumnejsia vec(vzburit sa), ktoru som spravila(mozem to vsak napravit a chystam sa to aj napravit, ale urobim to az v dobe, kedy budem na to pripravena, a nie ako predtym-nemali by sme opakovat tie iste chyby). Je to take protikladne, ale toto som mala urobit uz davno a vyhla by som sa vo svojom zivote vacsim chybam. Je dost mozne, ze za nejaky cas budem chciet nieco urobit(co by mi zmenilo, ak to bude vsetko v poriadku, moj zivot v tom najlepsom zmysle a moje sebavedomie by stuplo az do nebies:)a konecne by som si mohla splnit svoje sny) a uz teraz viem, ze naisto ma podpori len jedna osoba a ostatni...ako vzdy to nepochopia.

vies presne pomenovat, v com su tvoje medzery, vies, co nemas robit a aj napriek tomu to urobis. spravne tomu rozumiem? mne to pride trocha ako rozdvojena osobnost, ze akoby len vetdy sa dokazes zmobilizovat, ak mas pocit, ze musis niekomu nieco dokazovat..teda mienka inych, aby si o tebe pomysleli to dobre, je pre teba dolezitejsie ako to, co citis ty sama voci sebe- teda, aj ked si nespokojna s momentalnym stavom a si si dobre vedoma toho, ze jediny, kto ta do neho dostal si ty sama a len ty sama sa z toho mozes vyhrabat, neurobis to...lebo? akoby nemas dovod, nemas divakov, resp. niekoho, komu by si svoje schopnosti bojovnicky mohla dokazovat. v tom vidim najvacsi problem, ze si nevazis samu seba a nerobis nieco pre seba preto, ze ti na samej sebe skutocne zalezi...skor ti zalezi na tom, aby si si cosi dokazala pred ostatnymi...preto sa akoby k cinnosti dokazes vyburcovat len vtedy ak mas pre koho/ kvoli komu. tento problem zmen. v utvarani tvojho zivota nie je nikto dolezitejsi, ak ty sama, tvoja vlastna spokojnost so zivotom, ktory zijes, s vlastnym telom atd. na to sa sustred v prvom rade...pretoze nie vzdy tu budu ti, ktorym bude treba nieco dokazovat, ale vzdy tu budes ty sama, ktora robi veci preto, aby bola vyrovnana s ludmi okolo a spokojna sama so sebou :)

Priateľov môžem mať výborných ale čo z toho keď sa s nimi nestretnem, hanbím sa výjsť si s nimi za to v akom stave sa nachádzam?

Áno, mám také dni, ktoré sú priam úžasné. Od obeda do večera trávim jazdením na motorke a neskôr vonku s priateľmi. Taký deň kedy sa venujem tomu čo ma napĺňa je obohacujúci a posilňujúci.

Môj problém vznikne asi takto: Zavolajú ma vonku, ako dnes, pre cvičenie (chodievame spoločne cvičiť) ale ja som sa vyhovorila, že nemôžem a radšej sa napchala nezdravými jedlami. Neviem, len tak som si kusla do pizzy, ktorú nám objednali a už som bola v tom..Zobrala som sa a šla vykúpiť obchod, prežrala sa sladkostí a to ma ešte viac uzemnilo. Teraz sa potím, asi mám teplotu...

Tiež keď nezvládam emócie uistím sa tým jedlom. Nemám totiž istotu, v sebe.. že to zas nepokazím. Je v mojom záujme dodávať svojmu telu zdravé potraviny, ak sa neovládnem ide to všetko dolu... Ďaľšia z vecí a vlastne na seba nadväzujú.

Tiež čítam príbehy ľudí, ozajstné príbehy, ktoré ľudí posunuli ďalej. Napríklad knihy od Ivana Tomana ako prestať fajčiť. Pritom nefajčím, v živote som si ani nepotiahla. Iba ma zaujíma ako sa tento človek vysporiadal so svojím problémom. Podvedome sa tým snažím vyriešiť svoje problémy... :/

Ja viem, že nie ale na viac sa v tej chvíli nezmôžem...
Niekedy áno, niekedy zas nie. Je to ako na hojdačke. Raz som hore, raz na dne. Zdržiavam priemernú hladinu, vyvažujem tieto dva póly a som z toho zmätená... Viac menej.

Ja tie možnosti mám a nevyužívam ich! To je to... chýba mi tá dravosť a odvaha. Pre to som tam kde som. Nie je to zlé ale je čo zlepšovať. Učím sa, neustále ale už je to takmer rok čo sa ubieham k tomu istému-jedlu. Nemám nadváhu ale ani vyšportovanú postavu, tie tuky vidno. Obmädzujú ma, obmädzujem sa sama...

Mám čas, viem ako to mám urobiť ale to najdôležitejšie neurobím-prácu na tom. Keď aj áno, zas to padne... Sama to nechám padnúť. Čo je to? Tu mám medzeru...

Nie som dokonalá, ani nechcem byť. Chcem len odviesť svoju prácu, to je všetko... Dať to zo seba vonku, vyjadriť sa.

Re:
Prepac ale asi nerozumiem az tak situacii.
Ked si bola sama na byte sa situacia zhorsila, ale z kontextu citam ze priatelov mas vybornych.
Ked si doma mozno ta zenie pocit zo svojich najblizich ze aspon pre nich si tu.

Spolocne byvanie s priatelmi / s priatelom by vyriesilo tvoje problemy (nikdy by si nebola sama, mala by si okolo seba stale ludi, dokonca by mali s tebou vela spolocne).

Alebo napr. si na kazdu zalubu najdi znamu (napr. to cvicenie) a ked cely den budes mimo domu s ludmi ktorymi chces, dobre ti padne po celom dni sa vratit aspon do neprazdneho obydlia.

Mne osobne napr. velmi pomahaju pribehy ludi (knizky, clanky, anglicke ... ), inspiruju a clovek sa moze ucit na chybach druhych veeelmi lacno a takmer z 1. radu :)

zajedanie problemov nic nevyriesi, aj ked niekedy je to velmi tazke, rozumiem ti...velmi dobre a som na tom podobne, ale myslim si, ze kazdy z nas ma svoje ups & downs, ale dolezite je, ze na tom spodku nezostanes, ale tahas sa vzdy nahor, nech sa deje co sa deje. padnes, chvilu lezis, ale postavis sa, ides dalej, znova spadnes, zodvihnes sa... o tom je cely zivot, musis bojovat,s prostredim v ktorom si rastla, s ludmi, co ti "chcu len dobre", no obcas to nedomyslia,... so vsetkymi tymi hlasmi v hlave, co ti hovoria, ze nema vyznam sa snazit, ved aj tak znova padnes...a aj tak to pokasles, a aj tak na to nemas, ...a ine blaboly....ale nikto z nas tu nie je preto, aby predviedol ostatnym dokonaly zivot s dokonalym protagonistom v hlavnej ulohe, ale aby sa snazil co najviac ako je v jeho silach a moznostiach, aby si sa stala silnejsou a odolnejsou :) mas na to, uz len tym, ze sa snazis, ze na sebe pracujes, tak by bola skoda nechat to tak

Podobne. Šla som si za tým ale pre ľahkú ovplyvniteľnosť v tej veci som si nechala ľúbiť, potlačiť v sebe a vyhovela som im. Takto sa ale žiť nedá. Prispôsobovať sa druhým keď to ja sama nechcem. Je to proti mne.

Zmysel to má určite pre moje duševné aj fyzické zdravie, ktoré bude mať vplyv na potomka a celkovo zvýši kvalitu života.

S nepodporou som sa vyrovnala, chápem ich. Mám s nimi dobré vzťahy. Iba iné hodnoty zastávame. Ale ja som ja, oni sú oni. Kým sa nevzoprem, podriadim sa, neprežijem. Cítim sa nazdvihnutie momentálneho stavu, chcem rásť. A áno pozerám na nich, neviem prečo tomu prikladám takú dôležitosť, porovnávať sa s nimi... Na základe ich názorov zaujať stanovisko. Odpútať sa.

Rok som bývala v prenajatom byte, celkom sama. Môj stav sa zhoršil. Pribrala som 10kg, prestala športovať... Ostala som spuchnutá, s depresiami a nezáujmom o seba.... Teraz som tu, s nimi a vracia sa mi oheň.

Skvelý nápad, aj ten som skúšala ale nie je riešením vyhýbať sa...

Preto píšem sem, nemám nadhľad, neviem to sama zhodnotiť...

Pred rokom ako som vysadila lieky, som sa začala uberať tým nesprávnym smerom... ale nemôžem byť stále odkázaná na lieky. Myslíte, že sa človek dokáže posilniť prirodzene? Bez liekov to na začiatku asi nepôjde ale ak začnem, priatelia ma jednoznačne podporia a spolu s nimi by som sa postupne z tohto kruhu mohla vymaniť...