Stratené šťastie

Zdravím Vás.
Chcem sa spýtať na názor, ako pokračovať ďalej v živote a ako sa z toho dostať. Problém je v tom, že ma po pomerne dlhom vzťahu (3,5 roka) nechala priateľka a ja nedokážem na ňu zabudnúť a čo je horšie prestať ju milovať. Bola to moja prvá láska, spočiatku to bolo dosť ťažké, pretože až na druhý pokus sa nám podarilo dať to fakt dohromady. Ale potom sme boli šťastní, boli sme oporou jeden pre druhého, väčšinu času sme trávili spolu, všetko bolo tip - top. Lenže v lete minulého roka nastala zmena. Mal som pocit, ako keby sa o mňa zaujímala oveľa menej než to bolo dovtedy. Ona si to nevšimla a na vine som bol ja, že prečo si vymýšľam, podľa nej bolo všetko v najlepšom poriadku. Ibaže nebolo, stále som cítil menej záujmu o moju osobu. Ale naučil som sa s tým žiť a nechcel som jej to dennodenne vyčítať, pretože opäť začal nový ak. rok, mala veľa školských povinností a navyše sa pritrafili aj rodinné problémy. Sem tam som to chcel riešiť, ale žiadnu zmenu som nevidel, až došlo na to, že na škole začala flirtovať so spolužiakom. No to ma dorazilo vtedy, ale akosi sme si to všetko opäť ujasnili a plný odhodlania a lásky sme chceli pokračovať ďalej. Aj sme pokračovali až sme došli do apríla tohto roka a odvtedy sa to celé začalo rúcať. Asi mesiac som z nej ťahal čo ju trápi, ale nič som sa nedozvedel. Po mesiaci mi oznámila, že sa chce rozísť, že nie je so mnou šťastná. Mne sa doslova zrútil svet! Už je to 6 týždňov a ja sa neviem odraziť od dna, na ktoré ma dostala, nedokážem sa sústrediť, nedokážem komunikovať, zanedbávam všetky povinnosti. Ročník som úspešne ukončil a vyše mesiaca sa mi nedarí nájsť žiadnu prácu, aby som sa nejak zamestnal a nemyslel na ňu. Proste nič, aspoň keby som po nociach mohol spať, ale nedarí sa. Žil som pre ňu, staral sa, pomáhal jej, snažil sa byť tou najväčšou životnou oporou a ona to ukončila, pričom mi sama nevie povedať, čo je tým hlavným dôvodom rozchodu. Len toľko, že nie je šťastná, ale prečo? Netuší. Nemám pocit, že som jej niekedy ublížil, proste také malé hádky sa vyskytli ale všetko sme si vedeli rýchlo vysvetliť. Nechápem.
Tak Vás prosím o radu, ako by ste to riešili, ako sa odraziť od dna, ako začať žiť a zabudnúť.
Ďakujem.