Komplikovaná láska

DarkBella:

Chapem tomu,co prezivas. Tak trochu to mam podobne a sice ten moj dotycny nie je zenaty,ale zadany. Tiez ho mam stale v podvedomi a to skoro 2 roky.

Myslim si,ze obe vieme,co je pre nas spravne.

Napriek tomu, ked si chces o tom viac pisat,napis na:

vava1111@azet.sk

Darkbella tak ja ti poviem preco je to podla teba ten "najlepsie chlap" ...pretoze NIE JE TVOJ!!! Asi ak ho ta zena podvadza tak asi nie je najlepsi, to nemozes vediet...ktora zena by podvadzala kebyze ma TOHO NAJ CHLAPA PRI SEBE???? A ak by bola iba stetka tak by asi radsej sla na potrat ako priniest dieta na svet od ineho chlapa..podla mna ta len on takto taha za nos, ludia si vedia navymyslat... a 10 rokov za jednym muzom??? nebud blbaaaaaaaaaaaaaaa pane Boze.... taku blbost som este nepocula !!!

to nie je pravda... nevidela som ho už 2 roky a nič sa nezmenilo

Skús ísť preč od toho chalana čo najďalej, zíde z očí zíde z mysli.

Ja si nemyslím, že sa nájde niekto kto ti poradí aby si čakala.
Lebo môžeš prečkať celý život, a nejaký skutočný dostupný chlap ti "ujde".
Musíš si to zhodnotiť ty sama. Ak chceš risknúť, že budeš čakať a nič nebude, a nevadí ti, že ostaneš sama, no tak čakaj. Ale šťastná podľa mňa takto nebudeš.
Rozumnejšie je sa od neho odpútať, prestať čakať a dúfať, a začať žiť.
Krutá realita ;)

a nejde mi o sex s ním... ale je to najlepší chlap akého poznám...

ja nie som jeho milenka, nikdy sme spolu nič nemali... stretnem ho raz do roka, keď ho náhodou stretnem v meste.. nestretávame sa ani nič... nechcem rozbiť rodinu...ale ide o to, že tie dve deti ani nie sú jeho... žena ho celý život podvádza... krátko pred tým ako sa dozvedel, že čakajú druhé, chcel sa rozviesť... už ani nebývali spolu... no ak sa dozvedel, že jeho žena je tehotná, rozvod nechal tak a teraz sa o to malé stará ako o svoje...aj keď nie je... je to taký dobrák, že aj napriek tomu nechcel, aby sa o jeho žene zle hovorilo a preto ostal s ňou... je pravda, že párkrát bola príležitosť na to, aby sa medzi nami niečo stalo, ale nikdy nič... ani len pusa...on by nikdy svoju ženu nepodviedol a ani ja by som nedokázala mať nič so ženáčom, lebo sa držím hesla: čo nechceš aby iní robili tebe, nerob ani ty im... čakala som, kým sa rozvedie, no k tomu nedošlo... a teraz neviem, čo si mám o tom myslieť...či čakať, či zabudnúť...

agnes, nebud na nu zla. ved moze aj ovdoviet a stretnu sa raz v nejakom domove dochodcov a bude ruka v rukave. a moze byt aj nejaka chyba na strane zeny, ze odide za druhym a chlap ostane sam a bude volny. vselico zivot prinasa, nemusi rozbijat rodinu, daktore veci sa riesia aj same. ale neoplati sa takto uvazovat. zenati by mali byt proste tabu a treba si povedat, keby to bol ten pravy, neozeni sa predsa s druhou ale cakala by kym stretne teba. a lubit ho mozes, ale len ako taky svaty obrazok, ze ku nemu vzhliadas ale neplanovat s nim nic do realneho zivota ;) mne sa jeden zenaty tiez velmi pacil, priam som mala z neho motyle (a viem, ze aj ja jemu som sa pacila), ale tak som si povedala, to je uz zadane, takze nic. a ani som si s nim nic nepredstavovala, stopla som vsetky myslienky este v zaciatkoch a vobec to nepreslo potom do ziadnej platonickej lasky.

S co by sa malo stat aby ste boli spolu? Ze opusti zenu a deti? Preco si chces budovat vlastne stastie na nestasti inych? Nemas dostatok volnych chlapov?

aj ja som jedneho tak platonicky-neplatonicky, poznali sme sa, aj nieco mohlo byt vtedy, ale bolo tam kopec veci preco nie. 4 roky. ale nebolo to nejake ze depky z toho, vobec, len bol tak v pozadi mysle. a nedavno to samo od seba konecne preslo :) uz mi vobec ale vobec nechyba, je mi uplne jedno co je s nim (samozrejme, ze mu prajem len vsetko najlepsie), skratka nepotrebujem uz na neho mysliet, nepotrebujem ten prizrak vo svojom zivote. ale neslo to logicky, to tak nejak vnutorne musi k tomu clovek dospiet, k takemu vyrovnaniu a pocitu, ze ok, tento clovek je prec, asi ho vobec ku svojmu zivotu nepotrebujem, kedze tu nie je. myslim, ze ked ho aj za 20 rokov stretnem, vzdy budem mat urcitu slabost na neho, ale takto bezne mi v nicom nechyba. je to blbost pestovat v sebe nejake predstavy alebo spomienky dokolecka, je to strata casu, ktory vam uz nikto nevrati. ale samozrejme, tiez som to robila. neviem ako som uz konecne od toho odputala, to nejak samo a vyvinom. ale ze 4 roky je dost vela, 10 si neviem a ani nechcem predstavit :)
a to ja som praveze aktivny clovek, vela zaujmov, vela veci riesit, aj napriek tomu, takze neplati, ze zamestnat sa niecim, lebo to sa asi kazdy a napriek tomu bol cas aj na taketo myslienky. neviem, proste mi uz konecne nepride, ze na neho nejak podvedome cakam, nie, nepotrebujem ho uz viac a myslim si, ze az teraz moze prist nieco lepsie. a nebudem uz v mysli porovnavat kazdeho chlapa s nim, ked s nimi nieco riesim. je to len taka chimera, to si treba uvedomit, ale nemam recept, to nejak samo vyplynie si myslim.