Hi hey, hlásim sa znova a to je, popravde, veľký úspech. Znovu som sa narodila!
Alias nerobte blbosti, deti, žiť sa z času na čas aj oplatí:)
Alebo ako to celé bolo: "Mierne" mi opäť kleslo sebavedomie a vsugerovala som si blbosť, že nemám na školu, ktorú študujem, tak som sa rozhodla zabaliť to, už po siedmy raz. Tentoraz naozaj kvalitne: pichla som si dokopy 320 jednotiek inzulínu, 290 Actrapidu, zvyšok Lantus. Veľmi rýchlo prišla prudká hypoglykémia a tesne predtým, než som skolabovala, mi strach/pud sebazáchovy nakázal pojesť všetok hroznový cukor a vypiť džús, čo som mala so sebou. To ma dokázalo prebrať, tak som sa potom dopotácala po pomoc a vypýtala si zavolanie záchranky (bola som tak mimo, že som si ani na 112 nespomenula).
Záchranári mi pichli prvú glukózu (intravenózne)a hodili ma do nemocnice na urgentné. Tam mi podali ďalšie dve glukózy, keďže ma doviezli s glyčkou 1,8 mmol/L (pripomínam, že zdravý človek má okolo 5), no po miernom vystúpení glykémie klesla opäť na 2,2 mmol/L, čo už lekárka absolútne nechápala, ako je to možné a bolo treba podať ďalšiu glukózu. Nechcela ma pustiť domov, no ja som už zavolala mame a okrem toho som nechcela, nech mi robia nejaké vyšetrenia, aby z nich nezistili, koľko som mala v sebe inzulínu, pokiaľ by to šlo (tým pádom by som asi hneď letela na psychiatrické oddelenie...), tak som podpísala reverz. Totiž, Actrapid sa po 6 hodinách rozpadá, avšak táto obrovská dávka mi účinkovala až do dnešného obeda, keď gl. konečne vystúpila na 12,6 mmol/L a večer sa mi to konečne podarilo prepásť na 21,0 mmol/L. Pritom som celú noc priebežne pojedala čistý cukor, med, sirup a gl. šla stále dole a dole...
Summa summarum, pravdepodobne ma od smrti delili minúty a pár desatín glykémie (mám odskúšané, že ešte hodnotu 0,9 mmol/L by som prežila).
A ja to definitívne kašlem. Ten život si ma drží pri sebe, hajzel jeden:) A začínam byť presvedčená, že to asi bude stáť zato. Proste, sme raz tu a tak tu ostaňme do konca, život je boj, ktorý sa nevzdáva. Asi fakt. Ja osobne skladám sama so sebou zbrane. Viem, že depresií ma to nezbaví, možno ani sebapoškodzovania nie, hoci i s tým sa teraz miernim. Asi to chce celé srdnatejší prístup a ťažiť z toho, čo máme, maximum. Učiť sa žiť.
Neviem, ľudia, len dúfam, že vás, čo tu každú chvíľu tiež píšete, že nechcete žiť (chápem to, tieto dva posledné TS boli v mesačnom odstupe), to trochu nakopne. Trochu sa na ten život naserte a nenechajte sa ním ničiť. Nestojí to zato. Keep smiling. Však viete, zajtra bude určite horšie a pozajtra už možno ani nebude ;) :D
7. tentamen suicidii (pokus o samovraždu) a následky
takajedna: Však mi to prvý raz aj takmer vyšlo, to som už tiež bola v hypoglykemickom bezvedomí, zachránila ma mama, naliala do mňa osladenú vodu. Zviedla som to na nehodu.
jedulka: Cool, aj ja si nájdem takých lekárov, to musí byť sranda :D Však napr. diabetici často študujú medicínu, to mi mama stále obúchava o hlavu, ale hovorím, že som príliš psychicky narušená na to, aby som si to mohla dovoliť :D:D
Cindy: Viem. Ale vtedy je to človeku jedno. Dobre viem, že ťažká hypoglykémia poškodzuje mozog a možno mám teraz o niečo nižšie IQ než predtým, ale vidíš, človek do toho aj tak ide... aj cez... mŕtvoly.
majulik: No suppa, ja že si ma okašľala :) Ináč, mama mi povedala, že si jej prezradila, že vraj ju v celom PK ohováram, ako ma týra, no nik mi to neverí? To som kedy tvrdila? :D Máme fajn vzťah, len vtedy ma mierne nasrala a typicky som zoskratovala, čo ti budem hovoriť.
Odovzdanie tabliet chválim, urobila som tak hneď po prvom predávkovaní sa, človek musí mať niekde trochu toho pudu sebazáchovy:) I keď vždy je možnosť naškrečkovať si ich, že jo :D
A vďaka za objatie, od teba poteší i virtuálne!
Draha Tebe uz naozaj nacisto preskocilo... Nestacila ti cela dorezana ruka v PK naposledy?
Som rada ze si stale medzi nami, dokonca sa chystam aj odpisat na SMS nakolko moja depresia nabera smer mania (huraaaa, konecne), aj ked viem ze u mna je to len nakratko.
Ja som dospela do stadia, ze som dobrovolne odovzdala tabletky a dostavam len tyzdennu davku, nikdy nie viac. Som z toho sice na nervy, ale inak by som bola uz mrtva, lebo hlavne prve popezinkove tyzdne su narocne.
Hlavne sa drz, posielam velke virtualne objatie, ktoreho sa odo mna pravdepodobne nikdy realne nedockas :D :D :D
meret, musis sa rozhodnut co chces, lebo takto si znicis zdravie a zivot bude este neznesitelnejsi v chorom tele. co keby ti vypovedali oblicky alebo neviem co pri tych hratkach s glukozou a este by si aj na dialyzu musela chodit
7raz sa pokusit zabit??? pre boha!!! ty si sa vlastne zabit ani nechcela len si chcela na seba upozornit lebo kebyze sa chces fakt zabit, tak to spravis tak, aby to vyslo na prvy krat...ludia co takto alebo podobne rozmyslate spamatajte sa a nelutujte sa lebo zivot je vzdy taky ako si ho spravime!!! Ale inak gratulujem, ze ti konecne po siedmom nevydarenom pokuse o samovrazdu doslo, ze zit sa oplati, sice neskoro, ale predsa :D
Meretseger, tvoje priznanie este povedie k tomu, ze ta budu admini s osetrovatelmi nahanat so zvieracou kazajkou :-DDDD
Meret, nesalej a nepis sem take priznania, bo tu budeme bez teba a forum strati svoje caro...si moja jedina oblubena hraniciarka :-DDD
A nabuduce od actrapidu rucicky prec, OK? Radsej sa porez, ako sa hned odpalit do hypoglykemie.
Matej, čo to chce byť? Ja sa naozaj už nechcem zabiť! Bola mi poskytnutá pomoc a momentálne som absolútne mimo ohrozenia života a tak to aj ostane! Žiadne informácie nikam posielať nebudem.
whiteamerica: Na tom niečo bude. Malo by sa to všetko hradiť, človek by si buď pár blbostí rozmyslel, alebo by ich robil poriadne -_- Odporúčam rozmyslieť:)
podla mna ti to "doplo" len na chvilu.....
Takže aj tekéto príbehy sú. Díky. Človek aspoň vie, že niektorí ľudia to chceli odcválať viackrát do večných lovíšť a nie len raz poriadne, aj to v myšienkach, trochu to vzťahujem na seba.
,,A ja to definitívne kašlem. Ten život si ma drží pri sebe, hajzel jeden:) A začínam byť presvedčená, že to asi bude stáť zato. Proste, sme raz tu a tak tu ostaňme do konca, život je boj, ktorý sa nevzdáva.,,
Som veľmi rád, že si to konečne pochopila milá Mer a držím ti všetky palčeky :) A naozaj zato stojí :) Prečo si myslíš že ho žijem? Áno sťažujem sa a mám problémy ale kto ich nemá.
