Co robit, ked nevidno svetlo na konci tunela (samovrazda)

To považujem osobne za veľmi dobré riešenie. Ak chceš umrieť, resp. chceš zvýšiť pravdepodobnosť úmrtia, tak sa staň vojakom, ktorý bude vyhľadávať krajiny, kde sú vojny. Ak to prežiješ, tak si potom môžeš kúpiť výlet do krajín, kde sú napr. pirane, malária alebo aspoň krokodíly, aby rodina ušetrila za pohreb, už keď si neveriaci:)
Len neviem, či ťa nedostanú do úzkych skôr výkyvy počasia, keď cez deň bude plus 50 a v noci mínus 15:)

Osobne si myslim ze kazdy z nas raz myslel na samozvrazdu na nasledky atd.

Ono sa tomu ani neda cudovat s touto spolocnostou. Netreba si nic klamat zivot je zvacsa kruty, ludstvo sa samo nici a spolocnost sa stava coraz povrchnejsia. Tiez som sa chcel zabit ale povedal som si: Chcem vidiet 3svt vojnu :D

A len také menšie upozornenie:) Tretina manželstiev je rozvedená, druhá tretina to spolu ako tak vydrží (napr. kvôli deťom) a tá tretia tretina sú už raz rozvedení ľudia.
Čiže, suma sumárum, prvý vzťah bude pravdepodobne o všetkom možnom, ale asi ťažko o úprimnej láske:DDDD

Ja som mal takú víziu, možno to bol sen, už si to nepamätám. Môj duch stál nad mojou prvou bunkou. Duch mal asi meter a pol, pozrel som sa na tú prvú bunku a celý som sa akoby vcucol do tej bunky. Riadne science fiction. Ja si nemyslím, že človek je len dobre fungujúci stroj:)

Ak by išlo o skutočnú lásku, tak by som sa pre to znovuobetoval, inak v žiadnom prípade.

No, ja ti asi v tomto smere optimizmus nepridám, lebo ja už mám po 30-ke a diagnóz mám stále viac a viac. Nehýbal som sa 2 roky, tak som si dodrbal tlak a mám nadváhu. Začal som cvičiť, tak sa mi tlak upravil. Schudnúť som nejako neschudol, už asi nemám metabolizmus dieťaťa vo vývoji.
Čiže suma sumárum, treba si zvyknúť:)

Ja mám osobne radšej ľudí, ktorí dokážu niečo aj reálne spraviť. Niekto musí udržať aj vedomosti o spisovateľoch atď.
Myslím si, že školstvo by malo byť prepojené so zamestnávateľmi, myslím, že aj v zahraničí (go west) je to tak, dokonca sa aj bijú o dobrých študentov....... (o svojich master-ov).
Áno, máš pravdu, že po smrti nebude takmer žiadna existencia, ale tvoje vedomie bude neskôr znovuzrodené.
Prečo máme všetci ľudia taký pocit, že spáchať samovraždu je čosi zlé? Myslíš si, že všetci ľudia sa mýlia???
Ak máš depresiu, tak ju máš. S. myšlienky sú prejavom dosť silnej depresie. Ale o to neide. Možno ti tvoja depresia neskôr umožní to, že budeš svet vidieť inými očami.
Hnať sa za peniazmi, sexovať, žrať a piť pivo pre mňa osobne nie je nič príliš lákavé.
Ja sa skôr prikláňam k ceste neženatého muža. Pre mňa osobne to má viac výhod ako nevýhod. A syna už mám.
Dieťa si môžeš spraviť s hocikým. To budeš vždy milovať...

K p.d.: Ano, uvedomujem si, ze vztah su aj povinnosti. V minulosti som potrebu vztahu nepotreboval, povedal by som, ze to prislo s urcitou mentalnou vyspelostou. Asi to nie je iracionalne zalozene. Je to len cas problemu, preto by som nechcel smerovat vsetku pozornosTi co pravidelne zazivaju Radost ich mozno nechapu a pozastavuju sa nad nimi (niekedy su nimi dokonca rozhorceni / pobureni)t tam.

Chemicky zalozenie to asi nie je. Existuje niekolko veci, ktore ma hnevaju, jedna z hlavnych pricin je zdravie. Napriek velkemu a aktivenu usiliu o zlepsenie to proste neprichadza. A je to zle na viacerych frontoch. Co bude tymto tempom o 5 rokov ? Este hroznejsia predstava je, ze to nebudem ani tridsiatnik. Svoju 60 si v sucasnosti uprimne neviem predstavit.

Viem zit v konstantnej bolesti (fyzickej ci psychickej - vid moje posledne roky) *ak* vidim potencial na zlepsenie. Bez neho by som si vedel predstavit zivot v nabozenskom kontexte ako nejaku formu obety. Kedze som vieru opustil, zmysel zivota vidim skor v "sebeckej" evolucii. V zmysle, ze evolucii ide o kvalitny kus kodu a az tak ju nezaujimaju jej nositelia. Su proste nastroj ako sa dostat k cielu.

A teda nastoluje sa otazka, ze ked si toto uvedomujeme, naco zbytocne trpiet ak utrpenie nema ziaden (transcendentny) zmysel.
Ono to je asi tak

Bolest -> Neutral -> Radost

Ludia ktori su v sustavnej bolesti vidia smrt ako prepnutie na Neutral.

Ti co pravidelne zazivaju Radost ich mozno nechapu a pozastavuju sa nad nimi (niekedy su nimi dokonca rozhorceni / pobureni). Je to dost ruleta. Napr. africke deti - co ich caka ? Ked sa to scita a spriemeruje, nebudu defacto v zapore (bolesti) ?

Naozaj neviem, čo sa stane s naším duchom po smrti, lebo nikto, kto umrel nám to nemôže už povedať, a či môže spôsob smrti ovplyvniť jeho ďalšiu existenciu, ale môžem vám obom dať za pravdu, možno sa stane jedno, možno druhé. No skôr by sme mali riešiť v autorovom prípade jeho život "tu na zemi" a prečo má samovražedné myšlienky. p.d. má pravdu, organická porucha v mozgu je liečiteľná psychiatricky, a ak sú spôsobené tvojim spôsobom myslenia a postoja k životu tak by si sa mal porozprávať s odborníkom v tomto smere. Ja síce tiež roky riešim vážny problém v rodine a mnohí mi povedali, že im by sa tak nechcelo žiť, ja stále tvrdím "žiť a bojovať" a možno naivne, ale verím, že raz sa budem mať lepšie, a to je môj zmysel života. Ty prečo máš pocit, že nemáš prečo žiť?

Viem o com hovoris :-).

Mne je to hrozne luto. Napriek tomu, ze sa ucim poctivo a v indexe je to az na par vynimiek A a B, vsetko tazko vybojovane, prestavam mat pocit ze sa viem k problematike fundovane vyjadrit.

Jednoducho mam subjektivny dojem, ze intelektualne klesam.

K filozofii: bol som krestan, teraz som agnostik/ateista. Dal som do toho radovo stovky hodin uvah. Argument reinkarnacie je dost lahko napadnutelny z urcitychsi logickych aspektov. Som si takmer isty, ze po smrti je to co pocas noci bez sna. Nic (ani radost a ani bolest)