Môj životný príbeh je ako z tragikomédie. Mal som 21, zaľúbil som sa do jednej slečny (predtým to boli len nevinne flirty). A boli sme spolu dva roky, prežili sme toho veľa, a potom to prišlo. Opustila ma. So slovami, že som na ňu príliš dobrý. Že ona sa cíti, že ma vyciciava a že nechce, aby som sa cítil prázdno, keďže mi nestíha vrátiť to, čo som jej dával. A tu začína ta tragédia. Cele tri roky som sa ľutoval, nedokázal som sa cez tento rozchod preniesť. Strávil som tento čas výhradne na svojej chate. (Poznáte to, chlastacky, pokusy o ukončenie trápenia a podobne). Potom som si uvedomil, že daná slečna mala pre mňa hodnotu nula cela nula nula a že som len stratil čas (tie tri roky, tie dva stali za to). Uvedomil som si, že treba mat rad sám seba, a nie iného človeka (neskôr som zistil, že toto platí aj v rodine). A začal som vyhaldavat pekne ženy, krátkodobé známosti. Čo bolo nesmierne jednoduché, lebo som začal posilňovať (mam šťastie, že vyzerám dobre, takže ženy balia mňa). Odvtedy som vystriedal približne 100 žien. Každej jednej sa páčil môj šarm, a moja plazova vila na Francúzskej riviére, no nie každá už nastúpila na moju malú víkendovú jachtu, ale auto zaberie vždy. Toľko k baleniu žien, stačí byt úspešný, šarmantný, a sem tam zapotiť inteligentnú hlásku a žena sa už vyzlieka. Každá. A tu konci komédia a znovu začína tragédia. Bali ma jedna žena, ktorá je o 10 rokov mladšia (ja mam 43, väčšinou som sa nechal baliť 20tkami). A k tejto cítim niečo, niečo nedefinovateľné a cítim, že nejde po úspechu, ale neviem o čo jej ide. Stretávame sa už rok, vždy je to len nejaký výlet, alebo divadlo, poprípade múzeum, a takéto tie nevinne stretávky. veľmi mi pripomenula tu moju veľkú lásku z pred 22 rokov. Problém je ten, že už nedokážem nikomu veriť. V každej žene vidím zmiju, ktorá ma chce omotať, zadusiť a následne pichnúť svoje jedovaté vidly do môjho myokardu, ktorý následne surovo vytrhne z mojej telesnej schránky, potom tento tzv. tromf zdvihne nad hlavu a pochváli sa svojim kamarátkam, aký hrdinsky čin pravé spáchala. Cítim sa ako v slepej uličke, ženy, prečo ste také aké ste ? Prečo ste také necitlivé a prečo tak ubližujete ?
Už ma to nebaví.
Ak zámerom tvojej výpovede bolo pobaviť, tak podarilo sa. :o)...*pichať jedovaté vidly do myokardu*???...A tvrdiť o sebe, že som šarmantný a inteligentný???..:o))) Pritom klásť tak nezmyselné otázky a vyvodzovať také nepodarené uzávery??? Nenene...celé zle. :oP