Bulímia - kamarátka - vzájomná pomoc, morálna podpora na ceste za zdravím

Ahojte, ťažko sa mi o tom píše (ako asi väčšine z nás), neviem či svoju PPP nazvať bulímiou alebo závislosťou na jedle, pretože vracala som v živote iba párkrát.. Nechcem sa tu rozpisovať, ani neviem či to niekto číta, každopádne.. prvé začiatky PPP sú asi 4 roky dozadu, začalo to pomaly, nenápadne, občas, ale posledný rok som v tom úplne naplno. Po tom čo som aj kvôli tomuto stratila muža, ktorého som nadovšetko milovala, som do toho spadla ešte viac, stratila som zmysel života a napriek tomu, že o mužov nemám núdzu (keď je náhodou všetko 2 týždne z niekoľkých mesiacov ok), pridružila sa k tomu sociálna fóbia a pod... Absolútne sa stránim ľudí, života a to všetko iba preto, že sa hanbím. Nepotrebujem rady o psychiatrovi, o Pezinku a pod., pretože.. ale veľmi rada by som mala na maili kamošku s podobným problémom, ktorá v tom lieta a vzájomne by sme sa vedeli úprimne porozprávať úplne o všetkom čo sa v nás deje.. pretože tak veľmi potrebujem niekomu povedať úplne všetko. A nemôžem to povedať niekomu kto neprežíva to isté.
Nepíšem viac, napíšem to iba tebe.. napíš mi psm mail, diky.. Verím, že spoločne to zvládneme. Obe.
Niki