Mám dve priateľky, ktoré sú veľmi trucovité a urážlivé. Vždy som to ja kto príde ako prvý keď sa urazia a prihovorí sa. Nevadí mi to, trocha ich aj ľutujem, veď to musí byť veľmi zničujúce keď sa človek trápi vlastnou trucovitosťou. Stále len čaká či ten druhý príde alebo bude tiež trucovať. Neviem ale pochopiť z čoho toto vyplýva. Kde sa to v človeku berie a prečo sa tak správa. Keby som sa ja s nimi nezačala rozprávať ako prvá, vydržali by trucovať celý život a ostať pohnevané až do smrti. Ja väčšinou ani neviem prečo sa nahnevali. Ony sa vzájomne nepoznajú, každá je z iného mesta, ale ja sa priatelím s obidvomi už od detstva. Dobre sa poznáme a zdá sa mi hlúpe len kvôli ich povahám sa s nimi prestať baviť. Muž aj dcéra ich tiež poznajú a obidvaja mi tvrdia, že som ich už dávno mala poslať k vode. Ale je mi ich ľúto, lebo ani jedna nemá veľa priateľov, nikto s nimi totiž nevydrží. Myslíte, že sa taká povaha dá zmeniť?
Ľudia ktorí trucujú - prečo to robia?
To je taká blba povaha. Asi rozmaznanost z detstva, nezrelost. Jednu takú kamosku som mala, po treťom oduti som na to vykaslala. Ona sa zduvala, ked nebolo po jej. Jedno že na to boli objektívne dôvody, neni po mojom, odujem sa. No kto to vydrží tolerovať? Ja určite nie.
ja som tiez mala kamosku z detstva. asi pred rokom a pol mi prestala pisat, volat, proste sa so mnou prestala kontaktovat. neviem o nicom co by som urobila take aby mala dovod sa tak spravat. ja jej stale posielam obcas maily, prilohy, pozdravy, sms-ky, ona ani raz neodpise. pytala som sa jej sestry ci nevie co je vo veci a ona mi povedala, ze jej povedala vraj sa ja neozyvam. co ale je klamstvo. velmi ma to mrzi, lebo sa pozname od detstva a boli sme si velmi blizke. ona taka bola vzdy aj k inym, z minuty na minutu sa odrazu na niekoho urazila a nikdy ani za nic by ona nebola prisla za clovekom ako prva alebo sa zacala rozpravat. ale nikdy to doteraz neurobila mne. ja si tiez myslim ze je to nejaky jej komplex. najhorsie je ked clovek ani netusi na co sa ten druhy urazil.
Musíš si položiť základnú otázku - prečo ste vlastne kamarátky? Ak nájdeš odpoveď tak nepočúvaj žiadne rady alebo pripomienky a jednoducho nerieš ale ak odpoveď nenájdeš tak potom niečo nie je v poriadku.
je to nevyspelost a zaroven tzv. "honenie si ega" a dokazovanie, ze ten druhy sa aj tak ozve a ja ani nemusim priznavat chybu. Podla mna castokrat ani ony nevedia, za co sa urazili, ale to nevadi, nepriznaju to. Normalne by som im to povedala, ze ta to ako ich priatelku uraza a zranuje a nech s tym nieco robia, lebo pretecie pohar trpezlivosti a nebudes sa im viac pchat do zadku.
Zmeniť ich nezmeníš ale pre nejaký dôvod si kamarátka s oboma :) Takže nerieš - Obe sú určite veľmi šťastné, že majú aspoň jednu skutočnú kamarátku a možno to pre tú svoju povahu nedokážu dať najavo ale...
Nikdy sa nesnaž meniť ľudí a priateľov už vôbec nie. A okolie si nevšímaj!!!
Neviem ale ja mám niekedy pocit, že to súvisí s komplexami. Že proste takýto ľudia nedokážu vyjsť v ústrety, lebo sa boja, že by sa zhodili či čo.
To su ludia, co su zvyknuti, ze im ini budu liezt do zadku. Pokial im to aj vsetci splnia, tak to bubu robit nadalej. Zopar takych "kamaratok" som mala. Pouzivam minuly cas, pretoze ma velmi rychlo odradili svojim pristupom. Mozno su urazene niekde dodnes. A mozno sa zmenili, ale zistovat to nebudem, takze odpoved nemam :)
hmmm?
