Za seba mozem povedat, ze vypnut televiziu natrvalo, bolo jedno z najlepsich rozhodnuti. Je to droga, ktora vymyva mozog pasivitou, rozdeluje medziludske vztahy, cloveka uvadza do iluzie, ze nezije vlastny zivot, ale tisice pribehov inych, zije vo fantazii, a mnoho dalsieho.
Asi po pol roku, ako som ju vypol, som sa zacinal citit, ze zijem v realite viac a viac. Pomaly, akoby odoznieval taky nejaky psychicky zavoj, ktory mi nedovoloval vnimat moje hlbsie ja skutocne spojenie s realitou, so zivotom. Je to slovami neopisatelny pocit, ale za seba mozem povedat, ze umlcat tuto skrinku odporucam kazdemu jednemu cloveku.
Snad len obcas si cielene pustit film, ale bez reklam, proste vybrat si ho sam a pustit cez pocitac alebo DVD prehravac. Nesledovat to, co naserviruju ini... to zabija psychiku a jej volu vyberat si.
Aky je vas nazor na televiziu?
Zaujimaju ma hlavne ti, co ju vypli tiez a ziju bez nej viac nez rok, ako prebiehala ta zmena, a ci si vsimli nieco podobne... ze akoby zmizol nejaky zavoj s psychiky, ktory cloveku branil sustredit sa na realitu celym svojim ja. Podla mna je to paralyzator silnej vole menit svoj zivot k lepsiemu... clovek uteka do akejsi ohrady iluzie, kde zije pribehy inych, namiesto toho svojho. Ten jeho pribeh je potom pomiesany s tou iluziou a dennym vymyvanim mozgu.
Teraz po roku, ked sledujem niekde u kamarata chvilu televizor, uz tak po 15 minutach ma zacina boliet hlava a zacinam sa citit zle. Akoby ma nieco vtahovalo do iluzie a bralo mi realitu, bralo mi sustredenie zit v realite... citim sa velmi zle. Akoby mi nieco kradlo dusu. Taky pocit mam po roku a pol bez telky, ked zacnem na tuto skrinku pozerat.
Ked vidim tych ludi bez pohybu, ako sleduju tento pristroj bez zivota, pripadaju mi ako opice... prepacte za vyraz, ale fakt mam taky pocit, a neodsudzujem. Iba konstatujem, ako to vidim z nadhladu, clovek, ktory tym bol postihnuty od malicka, ale prestal.
Myslim si, ze keby zmizla tato vec uplne, a filmy by si bolo vzdy treba vybrat... cize bud kino, ale pozicat ako DVD, bolo by lepsie v medziludskych vztahoch. Ludia by hladali cesty, neutekali by do vymyslenych rozpravok.
