Ked som mala 14 rokov zomrel mi ocko. Dnes mam 17 ale so stratou som sa dodnes nevyrovnala. Mam perfektnu rodinu perfektnych priatelov, vsetko..je tu vsak vzdy to prazdne miesto, ktore po nom zostalo a nech sa snazim ako viem, nic a nikto mi ho nenahradi...chyba mi kazdym dnom viac..existuje aj ine riesenie ako byt silna ?
Ako sa vyrovnat so smrtou?
saskia17
Ddana
Saskia je mi to ľúto. Každý inak smúti a vyrovnáva sa so stratou. Záleží aj od toho, či to bolo "pomalé umieranie" a trápil sa dlhodobo, alebo to bola náhla strata. Skús sa poradiť na tomto fóre www.umirani.cz
Deria
saskia, je mi luto, ze si tak skoro stratila ocka. ale take rany vylieci len cas. 3 roky je dost malo na to, aby to prebolelo....viem, o com pisem, stratila som uz tiez milovanu osobu. ano, musis byt silna. ocko je predsa stale s tebou - v tvojom srdiecku. kludne s nim rozpravaj a vyplac sa, pomaha to. ver, ze nie si sama, je vela takych, ktori trpia podobne ako ty. a su aj taki, co zrazu stratili celu rodinu a este aj strechu nad hlavou a nejako musia zit dalej. taky je zivot, nespravodlivy. vedz, ze tvoj ocko by urcite nechcel, aby si sa trapila, hm? dalej, mas iste rodinu a ti ta maju radi. zivot ide dalej, nezostava nic ine, len brat tie veci, ktore sa nedaju zmenit tak, ako su. zelam ti vela sil.
