Rozišli sme sa po ôsmich rokoch

mind

Kiež by to tak bolo.Ale keď si predstavím, že všetko takto skončí, nemám chuť už nič začínať.Lebo z toho vyplýva zas iba to, že to opäť skončí...a ja už nechcem spomínať na to čo bolo pekné, keď je to časovo ohraničené

TinaM

Mozem povedat nieco z mojej vlastnej skusenosti. Po dlhorocnom vztahu mi trvali dlho (2 roky) naucit sa s tym zit a ist dalej. Stalo ma to vela slz a energie. Ale az ked som pochopila, na co bol ten vztah dobry, dokazala som jemu aj sebe odpustit. A ver ci nie, napriek problemom a hadkam, ktorych sme mali dost, si na ne dnes (po 4 rokoch) ani nespomeniem. Jedine, na co si spomeniem su pekne veci. Je to asi obranny mechanizmus ludskej mysle. Nemozme si do konca zivota so sebou nosit vsetky zle spomienky a bolesti. Tie casom vyblednu.

mind

doteraz sme neriešili vážne veci, preto bolo všetko v poriadku. prišli však už aj vážne problémy a zrazu som zistila, že to už spolu zdieľať nedokážeme. otvorili sa mi oči.takže áno prinieslo mi to iba bolesť, lebo som v podstate doteraz žila iba v ilúzii.celá láska je iba ilúzia...človek sa neskoro preberie z toho krásneho sna..

Slecna A.

niekto zisti po par mesiacoch, ze je nestastny, niekomu na to treba roky...Niekto dlhodobo prehliada iste veci, az sa to nahromadi a "vybuchne". Niekto je stastny, ale vplyvom jednej chyby sa vsetko zruti. V tomto pripade nevieme pricinu, cize ju ani nehladajme a nezamyslajme sa nad tym, ci je spravne sa rozist po 8 rokoch. Stalo sa a teraz to chce cas...

mind

možno máš/máte pravdu, ale ako mám byť vďačná za niečo čo v konečnom dôsledku prinieslo iba bolesť a sklamanie?bez pekných chvíľ, by neboli ani tieto zdrvujúce..stále mi z toho vychádza, že lepšie by mi bolo v neutrálnom rozpoložení