Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Rozišli sme sa po ôsmich rokoch

mind

Kiež by to tak bolo.Ale keď si predstavím, že všetko takto skončí, nemám chuť už nič začínať.Lebo z toho vyplýva zas iba to, že to opäť skončí...a ja už nechcem spomínať na to čo bolo pekné, keď je to časovo ohraničené

TinaM

Mozem povedat nieco z mojej vlastnej skusenosti. Po dlhorocnom vztahu mi trvali dlho (2 roky) naucit sa s tym zit a ist dalej. Stalo ma to vela slz a energie. Ale az ked som pochopila, na co bol ten vztah dobry, dokazala som jemu aj sebe odpustit. A ver ci nie, napriek problemom a hadkam, ktorych sme mali dost, si na ne dnes (po 4 rokoch) ani nespomeniem. Jedine, na co si spomeniem su pekne veci. Je to asi obranny mechanizmus ludskej mysle. Nemozme si do konca zivota so sebou nosit vsetky zle spomienky a bolesti. Tie casom vyblednu.

mind

doteraz sme neriešili vážne veci, preto bolo všetko v poriadku. prišli však už aj vážne problémy a zrazu som zistila, že to už spolu zdieľať nedokážeme. otvorili sa mi oči.takže áno prinieslo mi to iba bolesť, lebo som v podstate doteraz žila iba v ilúzii.celá láska je iba ilúzia...človek sa neskoro preberie z toho krásneho sna..

Slecna A.

niekto zisti po par mesiacoch, ze je nestastny, niekomu na to treba roky...Niekto dlhodobo prehliada iste veci, az sa to nahromadi a "vybuchne". Niekto je stastny, ale vplyvom jednej chyby sa vsetko zruti. V tomto pripade nevieme pricinu, cize ju ani nehladajme a nezamyslajme sa nad tym, ci je spravne sa rozist po 8 rokoch. Stalo sa a teraz to chce cas...

mind

možno máš/máte pravdu, ale ako mám byť vďačná za niečo čo v konečnom dôsledku prinieslo iba bolesť a sklamanie?bez pekných chvíľ, by neboli ani tieto zdrvujúce..stále mi z toho vychádza, že lepšie by mi bolo v neutrálnom rozpoložení