Ignoracia

skuste sa prestat umyvat a odhanat neprijemnych ludi neprijemnym smradom

Mna skor stve kebyze to robi nejaky blizky clovek, nejaky kamarat alebo clovek co poznam alebo nepoznam tak to mozem mat na salame. Je to jeho problem ked mojou osobou straca cas.

Ja ignorujem všetkých a všetko a vo svojej podstate to už ani neriešim.

Dakujem za krasne odozvy,vzala som si ich k srdcu.

Vies, ja ti to vysvetlim z uplne ineho uhla pohladu. Vezmi si take zvierata, netvrdim, ze medzi sebou nekomunikuju, ale isto menej ako my ludia a vznikaju medzi nimi konflikty. Niekedy nie je na skodu aj vyvolat nejaky konflikt - urobi sa reiner Tisch, ak vies co myslim.

Dám ti príklad. Mladý vychudnutý chlapec obdivuje kulturistov. V celom jeho svete je predstava toho byť taký mocný a svalnatý to najviac, čo sa dá dosiahnuť. A pozerá sa na seba a trápi sa, aký je malý, bez viditeľných svalov a o tom je celý jeho vesmír, trápi sa tým keď ide do školy, keď ho nevyberú do družstva, keď sa potkne sa ceste domov, keď ide spať. A potom znenazdajky zistí, že ho fascinuje šach. A začne hrať kedykoľvek môže, čítať o stratégiách.. a po čase chodiť na turnaje a získavať tituly a táto malá posadnutosť mu začne vypĺňať celé dni. A po pár rokoch zrazu zistí, že stále nemá svalnatú postavu a stále si pripadá nepekne. Ale už to nie je jeho hlavným cieľom a jeho hlavným problémom, má ďalšie a ďalšie výzvy a svoju postavu sa už nezaoberá. A aj keď vidí tých kulturistov čo kedysi obdivoval, aj to že majú viac svalov a bronzovejšie opálenie, už ho to vôbec netrápi lebo sa posunul na inú úroveň. A teraz pointa- pozri sa na tú úzkosť, ktorú zo seba cítil, ktorá ho ale reálne držala v hrsti pri pomyslení na vlastný výzor a porovnaj to s prístupom, v ktorom je už preňho jeho postava pramálo dôležitá, lebo má hlavu plnú úplne iných vecí. A to je spôsob, ako ten chlapec mohol hodiť za hlavu jeho ,,malicherné" zameranie- a to platí aj pri tebe, ako dokázať úprimne ignorovať, alebo sa zasmiať na ohováraní. Dostaň sa na iný level- v svojom osobnom živote, nie vo vzťahu k tým ľuďom. Pracuj na sebe, uč sa, tvor, trénuj- čokoľvek, pri čom sa musíš prekonávať. Dokáž si zaplniť hlavu niečím iným, tak ani tento ,,najväčší problém" už vôbec nebude taký veľký. Prácou na sebe si zvýšiš sebavedomie a hodnoty a dokážeš si uvedomiť, že ti na takých malých, zlomyseľných ľuďoch nezáleží. Lebo keď sa tým budeš trápiť, neprestane to. Alebo, prekonaj sa v tom, že začneš s nimi komunikovať aj keď by to malo byť nepríjemné- na nich ti predsa záležať nemusí a pre teba to bude skvelá príležitosť na tréning. Kým neprejdeš nejakou ťažkou skúškou, nezmeníš sa.

Hlupe a falosne chovanie ci ohovaranie (tiez je dosledkom hluposti) sa da naozaj len ignorovat. Ja casto pracujem na verejnosti, aj medzi medialne znamymi ludmi a casto som trpela tak, ako to pises Ty, ale mohli za to moje komplexy. Pomohlol mi psychicky autotrening. Zacala som si klast otazky: vyri nikto iny nie je taky tucny ako ty? vari ini nerackuju? A tiez mi pomohol film Forest Gamp a znama veta: Pre hlupáka každý hlúpy. Skrátka si opakuj, ze hlupaci Ta nemozu rozhodit!!! Zvieravy pocit v zaludku budes mat asi vzdy (preso si myslis, ze ini ho nemaju, ked take chovanie ignoruju?) Mimochodom, nic nerozhodi hlupaka tak, ako ked sa na neho napriek jeho sprostym reciam (a svojmu vnutornemu skripaniu zubami)pekne usmejes a odpovies mu niecim milym. Hlupaka to rozhodi, inteligentni okolo pochopia... Mam to na 100% overene! A Tvoja vnutorna hrdost na to, ako si to zvladla, hned rozozenie zvieranie v zaludku aj zlost.