Mám 19 rokov. Celých 19 rokov bývam v byte s rodičmi a mojim bratom, ktorý má 23. Tento rok maturujem, no nemám ani peniaze, ani priateľa momentálne, necítim sa na to aby som sa totálne osamostatnila a nemôžem si to ani dovoliť. Môj brat sa nechystá osamostatniť asi nikdy. Ale to je v poriadku. V poriadku nie je to, že máme malý byt, kde sme spolu s bratom v izbe 2x2 metre... Nemôžem si zavolať návštevu, za prvé sa za to hanbím, keď všetci majú vlastné izby alebo aspoň nejaké miesto kde majú súkromie... A za druhé ani vlastne nemám kam. Nemôže u nás nikto prespávať a keď chcem telefonovať bez toho, aby to niekto počul, musím sa zatvárať do kúpelne. Príde mi to choré... Peniaze máme, už dávno sme sa mohli sťahovať do väčšieho. Problém je v otcovi, ktorý jednoducho myslí len na seba a na svoje pohodlie, to že celá jeho rodina nie je spokojná vrátane mamy, to ho netrápi, len aby nemusel pohnúť ani prstom. Môj pohár trpezlivosti pretiekol a babka mi navrhla, aby som šla bývať k nej, pretože má jednu voľnú izbu. Na jednu stranu sa mi to zdá ako super nápad - vytúžené súkromie... Na druhú stranu mi je ľúto opustiť maminu, nechať ju tu v byte samú... S otcom ktorému je ľahostajná a s bratom ktorý ju síce nadovšetko ľúbi ale má svoj počítačový svet, stále si robí svoje, príliš sa jej asi venovať nebude.. .No myslím že to môže byť fajn krok k osamostatneniu, aj keď budem u babky, budem viac sama za seba. Čo myslíte?
Presťahovať sa k babke?
Mozno by so mnou niekto nesuhlasil, ale ja si myslim, ze sme si kazdy strojcom vlastneho stastia. Tvoja mama si zivot zariadila takto, tak taky ma. Otazne je, ci je spokojna alebo nie. Ak nie je, tak je na nej, aby sa s otcom snazila pohnut. Ty coskoro ukoncis skolu, je teda tvoje plne pravo sa zacat zaujimat o seba a zacat si budovat samostatny zivot, bez ohladu na to, co ostatni. Teraz nastal ten cas, kedy mas prilezitost sa nejako posunut, aspon k niecomu lepsiemu, tak to vyuzi. Mozno teraz este znasas byvanie s bratom v malej izbe, najma preto, ze si stale este akoby v statuse dietata, ale akonahle zacnes pracovat, budes potrebovat mat kde vypnut, precitat si knihu, relaxovat. Nehovoriac o tom, ked si najdes priatela. Tvoja mama musi chapat, ze chces byt samostatna, kazdy rodic rata s tym, ze dieta jedneho dna bude mat vlastny zivot. O tom to cele je. Mame sa mozes venovat aj ked s nou nebudes priamo byvat.
toto treba riesit s celou rodinou. Je tu problem v otcovi, tak si s nim sadnite a porozpravajte. Normalne ako ludia si povedzte, ze takto nedokazete fungovat. Hadkami a nadavkami nevyriesite nic. Bud sa budete vsetci snazit, alebo sa rodina rozpadne. Mamine vysvetli, ze si to chces na chvilu vyskusat, ake to je byt mimo domu. Bud to pochopi a spamata sa aj ona a odide tiez, alebo to tam bude trpiet. Ak by si ostala s nou v byte a netrpela spolu s nou, tak by sa podla teba nieco zmenilo? Zabudni....
Chod k babke a o maminu sa nestaraj. Neznamena to, ze si zla dcera. Znamena to, ze mama je dospela osoba a bud sa sama vzoprie otcovi, alebo bude cusat a trpiet
choď k babke. Tvoja mama je dospelá, nepotrebuje, aby sa jej niekto venoval ako decku. Môžeš sa s ňou stretávať, chodiť do kina/divadla, na všelijaké možné akcie - tisíckrát lepšie ako sedieť pri nej doma, na zadku a robiť jej spoločnosť. To je podľa mňa veľmi hlúpy dôvod prečo neísť k babke.
Ak mama súhlasí, tak choď. Take súkromie je na nezaplatenie, viem o čom hovorím. A mama žije svoj život, taky aký si vybrala, ako jej pomozes ked sa tam budeš tlačiť s ňou ?
Nooo... ťažko povedať, najprv by som sa porozprávala s mamou potom by som odišla. Vieš, poznám to, že mame môže byť ľúto že tam nechceš bývať, tak si to radšej vyjasnite. Osobne mám 18 tiež maturujem a tiež mám izbu s bratom. Tiež u nás nikto neprespáva... ale už som si zvykla... Ale myslím že by ti to prospelo...
ak babka nebýva nejak ďaleko, tak sa k nej presťahuj, keď ti dala taký návrh a mamu môžeš chodiť predsa navštevovať :))
