Psychická nepohoda

Ahojte, volám sa Oliver a mám 16 rokov, mám problém a neviem či my viete nejako pomôcť ale skúsim ho sem popísať.
V poslednom období som sa začal hádať s rodičmi, zhoršili sa mi známky v škole, stratil som chuť do života, stratil so pár kamarátov. Cítim ako keby som nemal zmysel života. Pravdupovediac ten zmysel aj mám ale ako keby som pozeral len na to čo chcem dosiahnuť a ako to dosiahnuť ale popri tom som začal zanedbávať štandardné veci ako sú umývanie zubov, sprchovanie sa, čistenie si pleti, chodím neskoro spávať a neskoro vstávam a keď vstanem tak ma bolí hlava a podobne. Ako keby som stratil štastie alebo ako keby som práve prechádzal ťažkým obdobím života. Rodičia to nazvali ako keby žijem vo vlastnom svete ale v podstate neviem čo to znamená, poradíte my ako sa z toho dostať? Ono to je myslené asi tak že ten vlastný svet je ten kde sa zameriavam len na ten cieľ čo chcem dosiahnuť ale ja o ňom dá sa povedať len snívam a nič pre to reálne nerobím, ako keby som si len plánoval veľa veľa vecí a aj tak sa do toho na dva - tri dni pustiť a potom už to nejako opadne a prestanem, ako chcem dosiahnuť svoj cieľ keď nedokážem robiť základné veci? Ono sa to na mne prejavuje aj tým že som trocha odlišný od ostatných lebo stále myslím na ten cieľ. Ale to nieje jediný problém, ja sa dokonca bojím aj toho že čo keď ho nedosiahnem? Je pravda že mám aj obscesívno-kompulzívnu poruchu. Totižto psychiatrička mi povedala že práve ja som z tej skupiny ľudí u ktorých sa to vyskytuje. Dokonca som mal robené aj IQ testy a mám nadpriemerné IQ ktoré má málo ľudí cca. 4 percentá. Ale povedala mi prečo nevyužívam svoj potenciál? Ešte sa vrátim k tomu že mám vrodené predispozície k tej oscesívno-kompulzívnej poruche. A ešte aby toho nebolo málo, niekedy mávam (v poslednej dobe dosť často) stavy úzkosti, napr. zamýšlam sa moc nad tým že čo ak sa mi niečo stane, zamýšľam sa nad smrťou lebo sa jej veľmi bojím. Dokonca mám predpísané lieky od psychiatričky na tú obscesívno-kompulzívnu poruchu: Sú to lieky zo skupiny SSRI (spätné inhibítory vychytávania serotonínu), to znamená potom že mám nedostatok serotonínu (hormónu šťastia) a preto mám takú psychickú nepohodu? Mám vlastne pocit ako keby som nemal štastie a z ničoho sa skoro už neteším a to na mne všetci vidia. Vlastne všetko čo som napísal a pýtal som sa zhrniem sem do pár otázok:
1. Ako si začať znova tvoriť prirodzené návyky ako sú umývanie zubov, čistenie pleti, pravidelné vstávanie a pod.
2. Ako sa trocha dostať do reality a prestať sa zamýšlať toľko nad svojim cieľom?
3. Ako si povedať že keď niečo chcem dosiahnuť že musím niečo pre to spraviť, ako sa prinútiť niekedy keď sa mi nechce ísť sa napr. učiť do školy a podobne.
4. Keď začnem užívať Sertralin Actavis pomôže mi to aj k lepšej nálade?
5. Ak viete nejaké rady a tipy ako pomôcť zlepšiť môj stav a ako sa zmeniť prosím napíšte veľmi mi to pomôže. Ďakujem :)