Ahojte, už neviem ako ďalej. Mám 17 rokov a naši prišli na to,že občas fajčím. Už s tým prestanem! Nepotrebujem to, to bolo skôr len tak z frajerstva. Uvedomujem si, ako to škodí. Lenže ona mi doma spravila taký cirkus. A už 3 dni so mnou neprehovorí ani slovo a je na mňa úplne hnusná. Nedá sa to ani vydržať. Dobre mi vyčistila žalúdok. OK to beriem, ale že sa so mnou už 3 dni nebaví? Naozaj som z toho veľmi smutná a už neviem čo mám robiť. Stále mám depky a myslou som niekde inde. Ani na učenie sa neviem sústrediť. Mám aj občas také problémy,že ked mám nervy a neviem čo so sebou začnem sa rezať. Na vnútornom zápästí. Spôsobuje mi to úľavu a potešenie. Tá bolesť, tá krv. Ale ja neviem čo mám robiť :( Kebyže ste vy našli dcéru ako fajčí ako by ste sa zachovali? Nejaké rady? Ďakujem.
Moja matka
Ďakujem Vám za rady :) No povaha mojej matky je hrozná. Ona nie je žiadny svetec tiež,takže... S ňou nepohne nič, pojde si stále svoje, aj som upratala aj hento a toto ale zbytočne myslím. Budem sa s tým musieť zmieriť a vysporiadať po svojom. Uvidím ešte niekoľko dní, potom už neviem čo s tým spraviť. Určite aj ona skúšala fajčiť ked bola v takom veku ako ja. Uniká jej úplna podstata prečo to všetko robím. Priznávam si to, som v zložitom veku ked mi všetko lezie na nervy atd. Neviem sa s ňou tak otvorene o ničom rozprávať, nemám rada emocionálne rozhovory a prejavy a rozhovory o súkromí. Nechávam si všetko pre seba. Ale s jej povahou a mojou sa už budem musieť nejako vyrovnať. Každopádne ďakujem za všetky rady , veľmi mi to pomohlo :) Keby som aj ja mala takých rodičov ako ste vy :/ Že by nezjapali po mne a dali mi takito nejaké články o tom a obrázky. Neznášam z duše ked mi niekto nadáva, potom to vo mne vyvolá taký istý účinok že ja som taká istá. Kebyže mi to naši vysvetlia bez kriku,tak by bolo všetko poriadku a dala by som si povedať.
hovorte si co chcete, je mi to jedno. 17rocna slecna je uz skoro dospely clovek - jedinec, s vlastnymi nazormi a vlastnou volou. "rebelia" v puberte je sucastou procesu "odtrhnut sa od rodicov - maminej sukne", takze na tom nevidim nic svetoborne, je to prirodzena vec. kazdy ma svoj sposob prejavovat sa, alebo svoje postoje, nazory.
co by som urobila, keby som v takom veku nacapala svoju dceru fajcit? nic. spytam sa jej ako dlho fajci a ci jej to nieco dava a ci vie, ake skody dokaze cigareta narobit. nic viac. a budem rada, ze nerobi nieco horsie. dnesna generacia je uz uplne niekde inde ako bola moja, ci ta predo mnou.
9-10 rocne deti maju pristup k pornu a veci, z kt. sa nasej generacii obracia zaludok su u nich "normalne", bavia sa na tom. 12-14 rocni su zavisli na alkohole, alebo inych svinstvach a to nehovorim o rozhovore, kt. som si minule vypocula na zastavke medzi dvoma tak 13-15 rocnymi dievcatami (spoza tu omietku bolo tazke ozajstny vek rozoznat), spavajucimi s kdekym pre rozne "benefity" a uvazuju, koho by este takto "pretiahli".
ovela vacsi problem u autorky prispevku vidim v tom rezani sa.
p.s.: chovat sa jak k malemu decku je od matky (mna) pekna debilina, hlavne ak som ja sama v jej veku fajcila a teraz sa hram na svaticu. u mna je take nieco pokrytecke. a to neakceptujem, ani sama u seba. ja ako rodic mam naplnat potreby svojho dietata a nie svoje vlastne na jeho ukor. a ak to znamena pomoct mu so zlozitym vekom, tak to urobim. som rodic a nie bachar.
Podla mna je reakcia tvojej mamy neprimerana. To je co za trest ignorovat cele dni vlastne dieta? To je fakt neskutocny zlocin, vyskusat fajcanie. Kedy to mas akoze vyskusat? Radsej by som volila rozhovor a nie trucovat a trestat ignoraciou. Unika jej ovela horsi problem... Reze sa jej dcera.
Ano mackami, rozhodne by som vyhladala dobreho psychologa a tvoja matka by s nim mala hovorit tiez.
Ja ked som nasiel synovi cigarety, tak som mu vytlacil par obrazkov z internetu s plucami znicenymi od fajcenia a takisto par clankov, kde bolo napisane o infarktoch v mladom veku a napr. aj sportovcov (hrava futbal) a cele som mu to polozil na stol s tym ze som mu povedal, ze je to jeho zdravie. Potom som sa ho opytal, ci sa chce spravat ako stado (ked fajcia vsetci ostatni tak aj ja) alebo ci sa chce spravat ako osobnost. To bolo vsetko a ja viem, ze to malo ovela lepsi ucinok ako nejake bezducheziapanie ci ignorovanie. Skoda ze vsetci dospeli zabudli ze boli pubertaci a vadilo im vela veci na rodicoch a mozno si vtedy aj povedali, ze sa takto oni k svojim detom spravat urcite nebudu, no len uz na to zabudli... :(
Asi ťa chce naučiť zodpovednosti. Ma pocit že ked budes mať kopec práce nebudeš mať čas myslieť na blbosti. Určite chce, aby si čas venovala uceniu a nie flakaniu sa a fajčeniu. Mala by si jej povedať ,že to s tým nefajcenim myslíš vážne, a robiť co ti nakáže bez frflania. Ked všetko porobis, bude kludnejsia. Aspoň upraces :) a máš pri tom čas premýšľať nad sebou. Daj jej najavo, ze je ti to ľúto, ona ti odpusti a bude fajn, uvidís.
Veď hej,ale ... naozaj neviem ako s ňou pohnúť. Teraz ked som spravila niečo zlé si myslí že mi môže rozkazovať, že to budem chcieť odčiniť alebo čo. Stále mi rozkazuje,toto uprac hento uprac, toto umy... Ja ja ... Ach... Nemám už slov, ked to bude pokračovať asi budem musieť ísť na nejaký čas k babke aby sme sa upokojili...
To s tou doktorkou a ucitelkou riadne prehana, lenze aj ona je teraz asi dost nastvana a nema uplne jasnu mysel. Tak to ber.
mackani, ale ty zase rozlišuj rodičov a rovesníkov .... to je priepastný rozdiel .. že pchať sa rodičom do zadku, ako prepáč, ale veď oni ti všetko dávajú, tak myslím, že chovať sa k nim normálne, je to najmenej čo môžeš urobiť ...
Ja fakt neviem čo tým dosiahne ked to povie učiteľke a doktorke. To nie sú ich starosti. Ale nie! Ona to musí riešiť s každým !!!!!! Ach mám také nervy..... Hej skúsim to dadula. Idem teraz povešať prádlo a zajtra upracem a skúsim byť lepšia. Síce sa budem veľmi premáhať,lebo ja zastávam taký názor že aký sú ku mne druhý, taká som aj ja k nim. A nedokážem sa niekomu "pchať do zadku". Taká nie som. Ale skúsiť to môžem. Ked neuvidím nijaké ocenenie, budem taká ako doteraz. Nemienim robiť zo seba šaša a podlizovať sa niekomu.
Ak mas blok, ze nemas rada take prilis emotivne situacie, co by urcite bola tato konkretna, keby si sla za mamou, tak to robit nemusis. Staci, ak budes normalna. Napr. zajtra, ked prides zo skoly uprac nieco navyse alebo nakup a ked pride mama domov, tak povedz "mama, upratala som, nakupila som". Ona to pochopi, ze to ma byt ospravedlnenie, ze si sa poucila a ze to uz neurobis.
