Prečo nám záleží na ľudoch, ktorí by nam mali byť ukradnutí?

Není to tak celkom...ked môžem napísať za seba tak, ja nerobím dojem na nikoho. Myslím si, že je to v nás ženách to ženské...každá žena chce byť pekná.....ja sa chcem páčiť sama sebe, nemusím svetu a ani nikomu nič dokazovať. Mám rodinu a nieje to jednoduché, ked mám minuť prostriedky na niečo, musím si to dobre premyslieť, či to naozaj potrebujem. Nemiňam na zbytočnosti, len aby som mala byť v nejakých očiach in. Nie.. To čo je na človeku dôležité je srdce.

Detto ako, keď kupujeme veci, ktoré nepotrebujeme za peniaze, ktoré nemáme, aby sme mohli urobiť dojem na ľudí, ktorí nám vlastne môžu byť ukradnutí...

Ten o ktorom som tu načrtla sa správa ako Judáš, ten z 12-tich apoštolov, ked pri poslednej večeri bozkom zradil Ježiša.Aj on..ak ma niečím zradí..hoci vie dobre o tom..a viem to aj ja..príde a pobozka ma.....Niesom osoba, ktorá by sa nechala v nejakej tej roli,,ked mi môže niekto ubližiť, či už slovom alebo nejakým skutkom,,aby som sa nebránila,,,len niekedy sa to nedá ak to hrá proti tebe. Napr. ak by som otvorila naniekoho ústa v robote,,mám na mysli istú osobu,,tak by som mala padáka, proste niekedy sa to nedá, lebo to daná situácia nedovoľuje...pri niektorých ľudoch sa to nedá..vtedy je lepšie radšej mlčať...

Tamarka, niečo mi na tom tvojom príbehu nesedí. Ak tvrdíš o sebe, že máš ľudí rada a že ti na nich záleží, tak by si im mala aj rozumieť. Že ich správanie nie je prejavom sily, ale slabosti, keď majú potrebu ti ubližovať. Len sa mi nezdá, že by ti niekto chcel ubližovať len tak bezdôvodne. Ak to tak je, pátraj po príčine, prečo sa staviaš do role obete, ktorej má každý potrebu ubližovať. A ako ti vlastne ubližujú? Vieš, platí jedna vec, uraziť sa dá iba niečo, čo je tvrdé..obrazne povedané natvrdlé. Tak by si sa mala snažiť *zmäknúť*. Vlastným pochopením, či ti to trápenie sa pre správanie druhých naozaj za to stojí. :o)

s tymto suhlasim, mna ked prepadnu bluznenia za istymi ludmi, tak si vedome privolam spomienku na to, coho boli schopni a hned je to jak ladova sprcha na hlavu :DDDDDD

Ak sa nedá zabudnúť tak si vždy spomeň ako ťa mali radi, keď sa na teba vykašlali, keď ti robili zle a uvidíš že zabudneš... A na nových sa neviaž. Spoliehaj sa len a len sama na seba.

Lenže čo ak na niektorých ľudí sa nedá zabudnúť....čo potom?...A ja nečakam od nikoho pomoc, nikdy by som sa jej nedočkala..Mne prajú ľudia iba zlé,,a ked mám nejaký ten problém,,tešia sa tomu. Vlastne ma nenavidí každý kto má pozná....aj ked veľa krát neviem prečo..asi tak...A poznám aj takých, ktorí sa hrajú doslova..hovorí sa im falošní ľudia..lebo človek všetko vycíti, tosa nedá skryť..

t ako tamara - zažil som a zažívam niečo podobné takže viem presne o čom píšeš. Neostáva ti nič okrem jedného. Zabudnúť na všetkých a skúsiť prežiť v tomto svete sama. Ak totiž budeš potrebovať niekedy pomoc tak sa ti všetci otočia chrbtom a to doslova. Takže hlavu hore a zabudni na ľudí - musíš sa naučiť spoliehať sama na seba!

Nič z toho mi nechýba, nič!...Tak možno niečo. Boli časy ked mala som pri sebe zopár ľudí, celkom fajn, dalo sa s nimi pokecať. A dnes si ma ani len nevšímnu, lebo prišiel nikto do môjho života...a ja neviem čo sa stalo..Ludia si možno utvorili zlú mienku omne..neskôr jedna mrcha, kôli ktorej ma veľa ľudí zavrhlo, lebo omne narozprávala kadečo..lebo dnes ľudia veria radšej klamstvú, aj ked nevedia ako sa veci majú. Dnes som sama,,mám tu forum, kde čo to tu hodím...A len tak si prečítam názory ľudí, ktorých ani nepoznám..len tak..Zvykla som si na život aký mám,,bez priateľov, bez ľudí..ktorí mi kedysi boli blízky..Vlastne som siuvedomila, že šťastíčko nestojí primne. Asi to tak už musí byť. A čo čakám od života?? vôbec nič, nečakam rešpekt od ľudí,ktorým som ľahostajná..Jediné čo si želám je, aby som bola zdravá...nič iné nechcem, len aby odišlo odomňa to zlé čo je....Ak budem zdravá, potom budem šťastná...

no preco, lebo ho mas rada a chyba ti laska, respekt, ucta, zaujem...

a od neho to nedostavas